Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Vzývanie Ducha Svätého za povolanie

     

    Duchu Svätý, ty si dušou mojej duše.
    Pokorne sa klaniam pred tebou.
    Osvieť ma, posilni ma, utešuj ma.
    A zjavuj mi tvoje túžby.
    Daj mi poznať, čo Večná Láska žiada odo mňa.
    Daj mi poznať, čo mám robiť.
    Daj mi poznať, čo mám trpieť.
    Daj mi poznať, čo v tichu, pokorne a v modlitbe
    mám podstúpiť, prijať a znášať.

    Áno, Duchu Svätý, daj mi poznať tvoju vôľu a vôľu Otca.
    Celý môj život nechce byť ničím iným
    než neustálym "áno"
    túžbam a vôli Večného Otca.
    Amen.

    Zdroj: card. Mercier, Seminaristom, 1925

Sleduj novinky pastorácie povolaní

Návštevníci našej stránky

Dnes:32
Tento týždeň:192

Práve je tu on-line 26 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Pápež k 48. dňu modlitieb za povolania

Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. k 48. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania

15. máj 2011 – 4. nedeľa veľkonočného obdobia

Téma: „Napomáhať povolania v miestnej cirkvi“

 

Milí bratia a sestry,

48. svetový deň modlitieb za duchovné povolania, ktorý sa bude sláviť 15. mája 2011, štvrtú nedeľu vo veľkonočnom období nás pozýva premýšľať o téme „Napomáhať povolania v miestnej cirkvi“. Pred 70 rokmi založil ctihodný pápež Pius XII. Pápežské dielo pre kňazské povolania. Na podnet kňazov a laikov založili biskupi v mnohých diecézach podobné diela ako odpoveď na pozvanie Dobrého Pastiera, ktorý „keď videl veľké množstvo ľudí, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera“, a povedal: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Proste teda Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu (Mt 9, 36-38).
Umenie napomáhať povolania a starať sa o ne  sa jasne odvoláva na  evanjelium, kde Ježiš povoláva učeníkov nasledovať ho a formuje ich  láskou a starostlivosťou. Osobitnú pozornosť si zasluhuje to, akým spôsobom  Ježiš povolal svojich najbližších spolupracovníkov ohlasovať Božie kráľovstvo (porov. Lk 10, 9). Je zjavné, že prvým krokom pre nich bola modlitba - prv, než ich povolal, strávil Ježiš sám celú noc v modlitbe a v počúvaní vôle Otca (porov. Lk 6, 12) – v plnom vnútornom povznesení sa nad veci tohto sveta. Povolanie učeníkov sa rodí práve z tohto dôverného rozhovoru Ježiša s Otcom. Povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu sú predovšetkým ovocím neustáleho kontaktu so živým Bohom a vytrvalej modlitby, ktorá sa vznáša k „Pánovi žatvy“ tak vo farnostiach ako aj v kresťanských rodinách a v spoločenstvách povolaní.
Na začiatku svojho verejného účinkovania povolal Pán niekoľkých rybárov, ktorí vykonávali svoju prácu na pobreží Galilejského mora: „poďte, nasledujte ma! Urobím z vás rybárov ľudí“ (Mt 4, 19). Ukázal im svoje mesiášske poslanie na základe mnohých „znamení“, ktoré poukazovali na jeho lásku k ľuďom a na dar Otcovho milosrdenstva. Učil ich svojimi slovami a svojím životom, aby boli pripravení pokračovať v jeho diele spásy. Nakoniec, „keďže vedel, že prišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi“ (Ján 13, 1), zveril im pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania. Predtým než vystúpil do neba, poslal ich do celého sveta s úlohou: „Choďte k všetkým národom a urobte všetkých ľudí mojimi učeníkmi“ (Mt 28, 19).
Toto je ponuka náročná a oduševňujúca. Ježiš ju dáva tým, ktorým hovorí „nasleduj ma“ - pozýva ich uzavrieť s ním priateľstvo, z blízkosti počúvať jeho slovo a žiť s ním. Učí ich, celkom sa odovzdať Bohu a šíreniu jeho kráľovstva podľa evanjeliovej zásady: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu“ (Ján 12, 24). Pozýva ich vyjsť zo svojej uzavretosti, z ich vlastnej predstavy sebarealizácie, aby sa ponorili do vôle Božej a aby sa ním dali viesť. Uschopňuje ich žiť bratstvo, ktoré sa rodí z tejto úplnej disponovateľnosti pre Boha (porov. Mt 12, 49-50) a stáva sa nezameniteľným znakom pre Ježišovo spoločenstvo: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste mojimi učeníkmi, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35).
Aj dnes je nasledovanie Krista náročné. Znamená učiť sa nespúšťať pohľad z Krista, dôverne ho poznávať, počúvať ho v jeho slove a stretnúť ho vo sviatostiach. Znamená to učiť sa pripodobniť svoju vôľu jeho vôli. Ide o pravú a vhodnú školu pre tých, ktorí sa pripravujú na kňazskú službu alebo pre zasvätený život pod vedením cirkevných predstavených na to určených.
Pán neprestáva povolávať v každom veku mať účasť na jeho poslaní  a slúžiť Cirkvi v kňazskom úrade alebo v zasvätenom živote. „Cirkev je teda povolaná chrániť tento dar, vážiť si ho a milovať. Je zodpovedná za vznik a dozrievanie kňazských povolaní.“ (Ján Pavol II., postsynodálny apoštolský list Pastores dabo vobis, 41). Zvlášť v našej dobe v ktorej sa zdá, že Boží hlas je udusený „inými hlasmi“ a ponuka nasledovať ho a odovzdať mu svoj  život je považovaná za príliš ťažkú, by malo každé kresťanské spoločenstvo, každý veriaci prevziať vedome úlohu napomáhať povolania. Je dôležité povzbudiť a podporiť tých, ktorí prejavujú výrazné znaky povolania ku kňazstvu alebo k zasvätenému životu, aby tak cítili žičlivosť celého spoločenstva vo chvíli, keď povedia „áno“ Bohu a Cirkvi. Ja sám ich povzbudzujem, ako som povzbudzoval tých, ktorí sa rozhodli pre vstup do seminára a ktorým som vtedy napísal: „Urobili ste dobre. Lebo vždy, aj v dobe, keď svetom vládne technika a globalizácia, potrebujú ľudia Boha: Boha, ktorý sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi a ktorý nás zhromažďuje vo všeobecnej Cirkvi, aby sme sa s ním a skrze neho učili pravému životu a aby sme mali na mysli a uplatňovali kritériá pravej ľudskosti“ (List seminaristom, 18. október 2010).

Je dôležité, aby každá miestna cirkev bola čoraz viac citlivejšia a pozornejšia k pastorácii povolaní, vychovávala na úrovni rodinnej, farskej a spoločenskej, predovšetkým deti a mládež – ako to robil Ježiš so svojimi učeníkmi – aby v nich dozrievalo pravé a srdečné priateľstvo s Pánom, kultivované osobnou a liturgickou modlitbou; aby sa naučili pozorne a plodne počúvať Božie slovo, prostredníctvom vzrastajúcej dôvernosti so Svätým písmom; aby pochopili, že vniknutie do Božej vôle nezahubí ani nezničí osobu, ale, že jej umožní objaviť a nasledovať hlbšiu pravdu o sebe; aby žili nezištne a bratsky vo vzťahoch s inými,  pretože iba v otvorení sa Božej láske nachádza sa pravá radosť a plná realizácia vlastného úsilia. „Napomáhať povolania v miestnej Cirkvi“ - znamená mať odvahu poukázať, pozornou a primeranou pastoráciou povolaní na túto náročnú cestu nasledovania Krista, ktorá dáva zmysel a je schopná obsiahnuť celý život.

Obraciam sa zvlášť na vás, milí spolubratia v biskupskej službe. Pre zachovanie a rozšírenie vášho poslania spásy v Kristovi je dôležité napomáhať, ako sa len dá, „kňazské a rehoľné povolania; a pritom sa so zvláštnou starostlivosťou venovať misijným povolaniam“ (Christus Dominus, 15). Pán potrebuje vašu spoluprácu, aby jeho volanie malo dosah na srdcia tých, ktorých si vyvolil. Buďte pozorní pri výbere spolupracovníkov pre diecézne centrá povolaní. Oni sú vzácnym nástrojom v napomáhaní a organizovaní pastorácie povolaní a modlitby, ktorá tieto podporuje a zaručuje ich účinnosť. Chcel by som vás, milí bratia biskupi, upozorniť na požiadavku všeobecnej Cirkvi o rovnomerné rozdelenie kňazov vo svete. Vaša ochota pomôcť diecézam, ktoré majú nedostatok povolaní sa stane Božím požehnaním pre vaše spoločenstvo a pre veriacich  bude svedectvom kňazskej služby, ktorá je veľkodušne otvorená pre potreby celej Cirkvi.

Druhý vatikánsky koncil výslovne pripomenul, že „povinnosť napomáhať kňazské povolania sa týka celého kresťanského spoločenstva, ktoré plní túto úlohu predovšetkým dôsledným kresťanským životom“ (Optatam totius, 2). Chcel by som preto  bratsky pozdraviť a povzbudiť všetkých, ktorí rôznym spôsobom spolupracujú s kňazmi vo farnostiach. Zvlášť sa obraciam na tých, ktorí môžu prispieť k pastorácii povolaní vlastným spôsobom: kňazi, rodiny, katechéti, vedúci skupín. Kňazom odporúčam, aby sa snažili o svedectvo jednoty s biskupom a ostatnými spolubratmi, aby pripravili životne dôležitú pôdu pre nové výhonky kňazských povolaní. Rodiny nech sú „preniknuté duchom viery, lásky a nábožnosti“ (tamže), pripravené pomôcť ich synom a dcéram, aby s veľkodušnosťou prijali volanie ku kňazstvu alebo k zasvätenému životu. Katechéti a vedúci katolíckych združení a cirkevných hnutí, vedomí si svojho vychovávateľského poslania,  sa majú snažiť „vychovávať im zverených mladých ľudí tak, že budú schopní vnímať volanie Božie a ochotne ho nasledovať“ (tamže).

Drahí bratia a sestry, vaše úsilie napomáhať povolania a starať sa o ne dosiahne svoj plný zmysel a pastoračný účinok, keď sa bude uskutočňovať v jednote s Cirkvou a smerovať k službe spoločenstvu. Preto, každý moment života cirkevného spoločenstva – katechéza, formačné stretnutia, liturgická modlitba, púte – je skvelou príležitosťou k tomu, aby sa v Božom ľude, zvlášť u deti a mládeže vzbudil zmysel pre príslušnosť k Cirkvi a pre zodpovednosť v slobodnom a vedomom rozhodnutí nasledovať volanie ku kňazstvu či zasvätenému životu.
 Schopnosť napomáhať povolania je znamením  životnosti miestnej cirkvi. Prosme dôverne a naliehavo Pannu Máriu o jej pomoc, aby podľa jej príkladu otvorenosti pre Boží plán spásy a prostredníctvom jej mocného orodovania v každom spoločenstve rástla pripravenosť povedať „áno“ Pánovi, ktorý stále volá nových pracovníkov do svojej žatvy.  S týmto prianím  udeľujem všetkým zo srdca moje apoštolské požehnanie.

Vatikán, 15. Október 2010

 

PRIDAŤ SPRÁVU O PASTORÁCII POVOLANÍ