Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Za zasvätené osoby

    Láskavý Bože, ty si prisľúbil večný život v nebeskom kráľovstve tým, ktorí majú srdce čisté a sú chudobní duchom. Prosíme ťa za všetkých tých, ktorí sa rozhodli zanechať všetko, a by ti zasvätili celý svoj život prostredníctvom rehoľných sľubov. Nech sú svojou chudobou príkladom pre tých, čo majú nedostatok a trpia, svojou čistotou srdca nech otvárajú zrak všetkým, čo túžia hľadieť na Božiu tvár, a svojou poslušnosťou a verným nasledovaním evanjelia nech kráčajú k tebe, prameňu všetkých milostí. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Sleduj novinky pastorácie povolaní

Návštevníci našej stránky

Dnes:48
Tento týždeň:374

Práve je tu on-line 96 návštevníkov a nik z nášho tímu.



 

Keď sa vysloví meno Klára z Assisi, asi vstúpia do povedomia niektoré scény z Filmov o sv. Františkovi. Ale len zriedka si vedia filmári so sv. Klárou poradiť a tak jej povolanie prispôsobia scenáru. Je to veľká škoda, lebo sv. Klára vo svojich listoch a testamente nádherne rozvija povolanie ženy a sprevádza nim ako dobrá duchovná učiteľka. Pritom sa zaoberá touto témou tak intímne a hlboko, že to až zarazí. Nekladie si „servítku pred ústa“, aby popísala krásu milovania. Dnešný svet to síce tiež nerobí, ale žiaľ zostáva len v dimenzii akéhosi emocionálneho ukojenia sa, ktoré považuje za dokonalé naplnenie túžby po láske a jej vzájomného darovania. Vhĺbme sa teraz spoločne do myšlienok sv. Kláry.

 

 

 

Povolanie? Ježiš!

 

Jeho mám na mysli, ktorého krásu obdivuje slnko i mesiac a ktorého odmeny a ich vzácnosť nemajú konca.“ (3. List Anežke)

 

 

Medzi bohatstvom, ktoré mladú šľachtičnú Kláru di Offreduccio obklopuje, našla vo svojom srdci perlu vzácnejšiu ako všetko ostatné: Ježiša.

 

Aby Ježiš získal nás, každého človeka a urobil ho svojím priateľom, opustil všetko, čo ako Boh mal. Všetku moc, šťastie, nesmrteľnosť. Cestou zhora nadol umožnil človeku, ktorého v jeho núdzi stretne, vystúpiť s ním tam, kde bol predtým. Ježiš chcel svoju blaženosť zdieľať.

 

Klára objaví túto Ježišovu záľubu, kontempluje ju a odpovie na Ježišovu lásku láskou. Na Palmovú nedeľu v roku 1212 opúšťa rodičovský dom a stáva sa chudobnou medzi chudobnými, bohatou však na Krista, ktorého odteraz zdieľa s ostatnými ľuďmi. Kláriným povolaním je Ježiš. Tým, že ide s ním, že ho v sebe s láskou nosí, že je cieľom i obsahom jej života, zdieľa ho a darúva svetu. Ježiš takto môže s jej pomocou naďalej prichádzať na svet a zdvíhať ľudí z ich núdzí ku sebe, podeliť sa s nimi o svoje šťastie, o svoju blaženosť už tu na Zemi.

 

Pokladám ťa za spolupracovníčku samého Boha a za tú, ktorá zdvíha klesajúce údy jeho nevýslovného tela – cirkvi.“ Píše Klára v treťom liste sv. Anežke Pražskej.

 

 

 

Prehĺbenie:

 

Sv. Anežka Česká, ktorú Klára duchovne sprevádza, sa mohla stať dôstojnou cisárovnou, tým že by sa stala ženou vznešeného a slávneho cisára, ako by to svedčilo jej velebnosti. (por. 1. Klárin list Anežke (neskôr len: KlA) 5) Klára tým hovorí, že i táto cesta by bola pre Anežku dobrou cestou, vznešeným povolaním. Anežka ale objavila určité „viac“ - „urodzenejšieho ženícha“, Pána Ježiša Krista, ktorý jej panenstvo zachová navždy nepoškvrnené a neporušené.“ (1.KlA6)

 

Každé dievča a každá žena vie, čo pre ňu znamená panenstvo ako vzácny dar vyvolenému mužovi-ženíchovi. Vie to i napriek tomu, že dnešná spoločnosť považuje panenstvo za niečo, čo žene stojí v ceste naplnenia. Vie to vnútorne, vie to v hĺbke svojho bytia. Keď teda Anežka našla ženícha, ktorý tento dar neporuší, „neskonzumuje“, našla cestu, na ktorej smie navždy zostať v tom stave daru, tajomstva, prisľúbenia niečoho krásneho, čo sa bude dať vychutnávať večne. Je to oddanie sa, ktoré sa neskončí po niekoľkých minútach. Je to oddávanie sa v neustálej túžbe.

 

Jeho moc je silnejšia, urodzenosť vzácnejšia, jeho vzhľad je krajší, láska nežnejšia a všetok pôvab vyberanejší. Jeho objatiami ste už spútaná... Celú vás zahrnul jasnými a trblietavými drahokamami, a najmä vás korunoval zlatou korunou s vyrytým znakom svätosti“. (1.KlA 9-11)

 

Čo tu Klára popisuje obrazmi blízkymi českej princezne Anežke nám môže byť nezrozumiteľné, ba aj ťažké. Nie je jednoduché prijať takéto ocenienia, zvlášť keď sme zvyknuté považovať sa skôr za „popolušky“ a necítime sa byť hodné takého veľkého vyvoleného, akým je Ježiš. Nie je ľahké prijať takú veľkú lásku. A to zvlášť v situácii, keď dievča či žena zažila nepríjemné skúsenosti v oblasti lásky a sexuality. Na jednej strane je tu veľká, ba až dychtivá túžba byť ho hodná, byť dostatočne „čistá“, na druhej strane je tu trpká bolesť a pocit nehodnosti, odporu voči sebe samej, nedôvera v svoje vlastné pocity lásky. Až príliš veľa žien sa samo vnútorne intímne zraňuje pohŕdaním sebou samou, svojou ženskosťou.

 

Na tomto mieste je potrebné ešte niečo dodať: Ak z nejakých dôvodov pohŕdam ľudskou intímnou láskou – i svojou vlastnou telesnou schopnosťou k plodnosti a všetkého, čo k tomu patrí, môže ma vábiť cesta duchovného života v zasvätení sa Bohu. Je veľmi dôležité skúmať, či nie sú toto dôvody pre moju životnú voľbu. Ak áno, alebo z časti, treba túto oblasť v mojom živote nechať uzdraviť pomocou dobrého duchovného alebo i psychoterapeutického vedenia a potom odznove skúmať pravosť povolania k zasvätenému životu, pretože i v ňom sme povolané žiť povolanie ženy naplnene, so všetkými jeho aspektami. Len ten, kto je schopný prijať lásku, môže i milovať, lebo Ježiš je ten, čo nás miluje prvý. „ Jeho objatiami ste už spútaná“ (1.KlA10)