Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Voláš ma

    Voláš ma.
    Vôbec nechápem, prečo to robíš,
    ale - chceš ma.
    Nepoznám tvoje zámery, ani tvoje cesty,
    ale ty poznáš moju cestu.
    Chceš ma.
    Ďakujem ti, Pane.
    Amen.

Všetky biblické povolania

„Poďte a uvidíte!“ (Jn 1, 39)
Chlapec, ktorý má len...
Povolanie Judáša Iškariotského
Cestou povolania rozjímaním s Ježišom – V.
Cestou povolania rozjímaním s Ježišom – IV.
Cestou povolania rozjímaním s Ježišom – III.
Cestou povolania rozjímaním s Ježišom - II.
Cestou povolania rozjímaním s Ježišom - I.
Cestou povolania rozjímaním s Ježišom - Úvod
Povolanie dvanástich v synoptických evanjeliách
Máriina poslušnosť vo viere
Mojžiš & Pavol - Choď…
Mojžiš & Pavol - Ja som…
Mojžiš & Pavol - Kto som? Kto si?
Mojžiš & Pavol - Oslovení Bohom
Mojžiš & Pavol - Božie zjavenie
Povolanie Mojžiša a Pavla

Návštevníci našej stránky

Dnes:44
Tento týždeň:642

Práve je tu on-line 85 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Povolanie dvanástich v synoptických evanjeliách

„Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.“ (Mk 3, 13-19).

Aby sme získali širší pohľad, je dôležité čítať tento úryvok v celom jeho kontexte. Preto je potrebné všimnúť si text opisujúci okolnosti, v ktorých Marek umiestnil scénu povolania apoštolov. Úvodný kontext ukazuje davy, ktoré idú za Ježišom. Pozadie scény ustanovenia Dvanástich tvorí zástup ľudí tak veľký, že Marek mal veľký problém, ako ho opísať: „Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley  a Judey  i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí." (Mk 3, 7-8). Scenériu ustanovenia Dvanástich teda tvorí zhromaždenie ľudu, ktorý prišiel zo všetkých okolitých miest. 

„Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil.  Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu,  aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“  Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali. (Mk 3, 9-12). Tento zástup tvoria chorí a posadnutí, núdzny ľud, ktorý čaká na niečo veľké, ktorý sa teší z prítomnosti Ježiša. A práve v tejto situácii, keď sa tak mocne prejavujú extrémne ľudské potreby. Ľud, ktorý prichádza z najvzdialenejších kútov Izraela, sa chce stretnúť s Ježišom. Potrebuje toto spásne prostredníctvo, túži po spáse.  Ľud tak veľmi potrebuje Ježiša, že sa naňho tlačí chaoticky a bezohľadne. Marek, umiestňujúc scénu ustanovenia Dvanástich v takýchto okolnostiach, chce ukázať Apoštolov ako tých, ktorí spolu s Ježišom znášajú ťarchu starostí a potrieb ľudu.

Bezprostredne po tejto udalosti Marek umiestňuje tieto vety: „Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť.  Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ (Mk 3, 20-21). Ježiš si nemôže oddýchnuť ani vo svojom dome. Nadšenie, nádej, očakávania ľudu - toto všetko neustále rastie. Medzi dvoma tak hlučnými a búrlivými scénami Marek umiestňuje udalosť, v ktorej Ježiš povoláva apoštolov.

Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Tak ako Mojžiš, dojatý veľkou potrebou ľudu, vystupuje na vrch, aby počúval Slovo Boha, tak isto Ježiš, v scenérii preniknutej extrémnymi ľudskými potrebami, vzdiaľuje sa na chvíľu a vystupuje na vrch modlitby, na horu veľkých Božích zjavení. Pre Židov, ktorí čítali tieto slová z Evanjelia sv. Marka vnímali určitú náväznosť na Mojžiša a prorokov, ktorí vystupovali na vrch, aby počúvali Božie Slovo pre vyvolený národ. Marek umiestňuje túto scénu v okolí Genezaretského jazera, v Galiley. V skutočnosti tam nie sú veľké vrchy,  iba väčšie a menšie pahorky. Ježiš sa usadil na jednom z nich, pravdepodobne na najvyššom a volá Dvanástich. Dav, ktorý zostal v doline, vidí najprv, ako Ježiš sám vystupuje na vrch. Potom každý z davu počuje Ježišov hlas, ktorý nahlas vyslovuje určité mená a privoláva k sebe konkrétnych ľudí. Tí, ktorých mená boli vyslovené, sa oddeľujú od celého zhromaždeného zástupu a vystupujú k Ježišovi. Dvanásť ľudí, ktorí počuli svoje mená sa pripojili k Ježišovi.

 Text dodáva ešte jeden detail: „Povolal k sebe tých, ktorých sá chcel."  V skutočnosti táto formulácia je veľmi hlboká. Nevyberá totiž nikto iný, iba On sám, Boží Syn. Tí, ktorí jeden po druhom vystupujú na vrch, najprv v doline počuli hlas Ježiša, ktorý ich zavolal  po mene.

 „A oni prišli k nemu.“  Muži, ktorí vystupujú na vrch, tam idú preto, aby sa postavili k Ježišovi. Týmto spôsobom vzniká skupina, ktorú si všetci môžu ľahko všimnúť. Tvoria ju Ježiš a tí, ktorých povolal, aby boli s Ním.

Dvanásti okolo Ježiša tvoria jedinú skupinu, ktorých spája jedná túžba. Dvanásti privádzajú všetkých ľudí k Ježišovi, s ich pomocou sa môže dav kontaktovať s Ježišom.

 Marek zdôrazňuje, že Dvanásti neboli povolaní predovšetkým preto, aby plnili nejakú misiu, ale hlavne preto, „aby ho sprevádzali.“ Apoštoli majú vidieť všetko, čo Ježiš koná, majú s ním žiť, aby ho potom mohli prinášať iným. Ich úlohou je zo všetkých síl sa snažiť, aby bol Ježiš prítomný vo svete. Ich život a ich hlásanie má byť pokračovaním toho,  čo hovoril a konal On. Apoštoli majú byť skrze svoj život pre všetkých jasným znakom prítomnosti Ježiša uprostred ľudí.

 S takýmto chápaním povolania sa stretávame prvýkrát. Abrahám bol povolaný predovšetkým k viere, k dôverovaniu Bohu a neskôr k symbolickému vlastníctvu zeme. Jeremiáš bol povolaný, aby budoval a búral, aby bol hlásateľom Božej lásky. Povolaním Mojžiša bolo formovanie ľudu, jeho zjednocovanie. A Dvanásti boli povolaní k tomu, aby boli blízko Ježiša, aby boli s tým, ktorý je sám Dobrou Zvesťou, ktorý je životom pre ľud, nádejou pre utláčaných, večným dedičstvom potomkov Adama.

Až potom Marek spomína, že Apoštoli boli tiež povolaní, aby hlásali Evanjelium a vyháňali zlých duchov. Týmto spôsobom sa bude realizovať ich dvojitá misia hlásateľov Slova a správcov spásnych darov, ktoré budú oslobodzovať veriacich v Krista z moci zla. Konajúc toto všetko, budú pokračovateľmi vykupiteľského diela Krista. Týmto naplnia svoje povolanie - byť ako Ježiš.

 Ježišu, náš Učiteľ, Ty vkladáš do srdca človeka túžbu nájsť Ťa a spoznávať. Nie každý však rozumie tomuto semienku, čo v ňom chce rásť a hľadá šťastie mimo pravej cesty. Tak stráca aj sám seba. Dotkni sa lúčom svojej lásky mladých ľudí a osvieť im cestu, ktorú si pre nich pripravil, aby spoznali v čom spočíva plnosť života, aby našli miesto, kde je ukrytý pravý poklad. Keď Ťa nájdu, rozpáľ ich srdcia natoľko, aby dokázali všetko predať a slobodne vstúpiť do vzťahu s Tebou. Mária, ujmi sa ich a usmerňuj ich kroky viery.