Anton Paduánsky

21. august 2013

Ak si pod slovom svätý predstavujete neboráčika chudáčika, o ktorého si hocijaký okoloidúci môže poutierať topánky a on to z lásky k Ježiškovi prijíma, tak na to zabudnite. Svätým sa stáva taký človek, ktorý chce za každých okolností vložiť svoju vôľu do vôle Božej. Presne taký bol aj svätý Anton Paduánsky.

Bol a ostáva naozajstným mužom, ktorého by sme mohli definovať aj ako priateľa Boha a priateľa chudobných. 

Tí chudobní v Antonovom ponímaní sú aj boháči, ktorí nemajú nádej, nemajú Boha. Anton nechcel vidieť len reálny stav, v akom sa človek nachádza, ale chcel vidieť a videl možnosť, kým sa ten človek môže napokon stať. V mladosti zažil niekoľko stroskotaní svojich túžob. Vďaka tomu rýchlo dospel z chlapca v muža a vo všetkých kázňach, ktoré potom mal, rezal do živého a išiel tvrdo po pointe, ktorej každý rád porozumel.

To mu dovoľovalo stavať sa smelo pred mocipánov a biskupov v mene obrany chudobných (aj chudobných duchom). To mu dovoľovalo manuálne pracovať, aby za utŕžené peniaze vykupoval ľudí z väzenia alebo spod vlády úžerníkov. Anton bol reálny muž v reálnom svete, nohami na zemi, rukami pri práci, no a srdcom ponorený v láske Boha.

Vyznačoval sa mimoriadnou poctivosťou vo svojom živote. Nechcel sa ním len tak prešvindľovať a nehľadal cestu menšieho odporu. Aj za cenu veľkej bolesti ostal čistý, férový a rýdzi. To je naozajstný vzor pre dnešných mužov, ktorý stojí za to, aby bol znovuobjavený, hoci žil pred 800 rokmi. Jeho životné heslo bolo Pravda a Láska. Kým to muži neprijmú, ostanú deťmi. Buď potom pôsobia zoženštelo, neschopní pre čokoľvek sa rozhodnúť, alebo sa hrajú na alfa samcov, ktorí pasú samozvané zlatokopky a pôsobia mačovsky. A tak vás muži prosím, staňte sa naozajstnými mužmi, aby sa pri vás ženy mohli stať naozajstnými ženami.