Svätý Filip Neri: Prorok radosti

4. február 2014

Takto ho vnímam odkedy som ho bližšie spoznal. Bolo to v roku 1999, teda v čase môjho vstupu do postulátu v Trstenej. Veď koniec koncov aj okolnosti toho, ako mi maminka so sestrou v tých časoch vybrala toto meno a toho ako sa mi bratia v tej príhode potom smiali, boli veľmi úsmevné. Tak či tak, je to môj patrón, patrón hlbokej lásky, nielen povrchných smiechot a situačného humoru. Akokoľvek sa nám javí navonok, akokoľvek z neho chceme urobiť karikatúru veselej bezstarostnosti, ešte raz chcem prízvukovať, že je to svätec hlbokej lásky a teda lásky, ktorá často aj veľmi bolí.

 

Prvý predpoklad toho je jeho citlivé srdce. Áno, presne to srdce, ktoré po jeho smrti našli tak veľké, že sa mu nezmestilo pod rebrá. Tá veľkosť priamo súvisí s jeho mystickým zážitkom, keď mu na slávnosť Ducha Svätého plápolajúci oheň Kristovej lásky vnikol do hrude. Nebola to udalosť náhodná, Filip si o ňu sústavne koledoval svojim systematickým ponáraním sa do Božej prítomnosti skrze krátke strelné modlitby. Vďaka tomu bude v budúcnosti cítiť s bolesťou pútnikov bez útočišťa, chorými ľuďmi a najviac s opustenými deťmi a sirotami.

Zaujímal sa o každého človeka, lebo nemohol inak. Od počiatku bol s každým solidárny, taký aký bol, nedokonalý, sa po boku s rovnako nedokonalými ľuďmi spoluformuje na ceste.  Myslím, že práve v tom by nám bol sympatický aj dnes, tým, že si o sebe nemyslí hory doly, ale pokorne k nám pristúpi, aby aj nás motivoval meniť seba a tým pádom aj iných.

Áno, ku všetkému, čo za svojho života Filip Neri vykonal treba pripočítať jeho charakteristickú veselú povahu, ktorá má často sklon vyrábať až drsný humor a hlavne príznačnú sebairóniu. Lenže odkaz jeho života je jasná správa: vždy tu bude niečo, čo nám bude k dokonalosti chýbať. Ale tí ľudia tam vonku, ďaleko od seba a ďaleko od Boha, potrebujú od nás tu a teraz pocítiť to, s čím sme sa my doposiaľ na kresťanskej ceste života obohatili. Možno preto tá večná Filipovská modlitba: „Bože neopusť Filipa lebo Filip opustí Teba....“

P. Filip Čierny OFM