Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Všetky články blogu Srdce v ohni

Tomáš Morus nebol ani pápež
Svätý Izidor
Svätý Patrik, patrón Írska
Rok 2015 - rok zasvätených
Svätý Andrej, apoštol
Svätý Augustín a dušičky
Svätý páter Pio
Svätý Ignác z Loyoly
Svätý Tomáš, apoštol
Svätý Ján Nepomucký
Dobrý pastier
Svätý Jozef
Obetovanie Pána
Svätý Filip Neri: Prorok radosti
Svätý František: Pane, čo chceš, aby som urobil?
Anton Paduánsky
Svätý Peter
Svätý Pavol

Návštevníci našej stránky

Dnes:76
Tento týždeň:630

Práve je tu on-line 44 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Rok 2015 - rok zasvätených

Rok 2015 je v Cirkvi vyhlásený ako rok zasvätených. Druhého februára, teda na sviatok obetovania Pána, sme slávili deň zasvätených, takže sa to slávenie ešte znásobilo. Ale keďže nebýva každý deň nedeľa, dobre je pozrieť sa bližšie na to kľúčové a toľko pertraktované slovné spojenie - byť zasvätený.

V laickom civilnom ponímaní sa pod týmto rozumie byť na slovo vzatý odborník v nejakom segmente, byť zasvätený do problematiky nejakého odvetvia alebo vednej disciplíny.

Nazdávam sa, že tento výraz - byť zasvätený - sa nedá rovnako dobre aplikovať na nás rehoľníkov, teda osoby, ktoré sa celoživotným sľubom zasvätili Bohu v sľube čistoty, chudoby, poslušnosti.

Ale na rozdiel od zasvätených odborníkov v civilných zamestnaniach je to naše zasvätenie kvalitatívne iné, nezakladá sa totiž na žiadnych odborných znalostiach ani špecifických danostiach.

Isté je, že na začiatku cesty rehoľného zasvätenia stojí Boh sám.

A je to On, ktorý volá kedy chce, ako chce a koho chce.

A čo je najviac podstatné, volá si nehotových, nepripravených a nezrelých ľudí.

Ak je človek dosť odvážny, ak odloží batoh svojej vlastnej vôle a prijme to volanie bez toho, aby dopredu vedel ako to napokon dopadne. Tak v podstate vykračuje na cestu veľkého dobrodružstva s Bohom!

Všetci títo ľudia vstupom do kláštora sa vlastne iba stavajú na štartovaciu čiaru svojho zasvätenia, na rozdiel od civilných odborníkov, ktorí sa nazývajú odborníkmi, pretože sú už dávno zasvätení v svojom odbore.

Byť rehoľne zasväteným teda v podstate znamená vydať sa na cestu napriek všetkým pochybnostiam a bojom zotrvať na nej a pokúsiť sa v láskyplnej úprimnosti svojej duše do tých Božích výšin stále rásť. Je mimoriadne pozoruhodný fakt, že v tomto procese rastu k hlbokému zasväteniu človek nemusí skladať ani bakalárske ani magisterské štátnice. Nemusí si ani po štúdiách dorábať doktoráty a atestácie. Stačí keď denne systematicky znova a znova nastupuje na započatú cestu a pokračuje v nej. Pripomína mi to naše kláštorné obedňajšie modlitby, do ktorých sa denne zahryzávame vždy znova a znova. Alebo júlovú žatvu obilného lánu, do ktorého sa zahryzáva kombajn vždy znova a znova. Je to tá istá modlitba, je to to isté pole a predsa vždy iné a každému inak dané. Každý má nadanie a obstojí ak postaví svoju bytosť do Božej prítomnosti a svoju dušu do Božej duše. V tomto ponorení stále zreteľnejšie uvidí, že jeho život neodmysliteľne súvisí so životom Ježiša Krista. A tento súzvuk spôsobuje, že rehoľník vidí v pravde kto je Boh, čo je to život a kto je on sám. V tomto duchu sa už na začiatku svojich amatérskych záchvevov duše môže nazývať zasväteným dávno pred tým, než sa ním naozaj stane v zmysle civilných odborníkov.

Rehoľníkov cieľ totiž je a má byť svätosť! Nie je to teda utópia, že sa raz stane zasväteným inej kvality bytia.