Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Všetky články blogu Srdce v ohni

Tomáš Morus nebol ani pápež
Svätý Izidor
Svätý Patrik, patrón Írska
Rok 2015 - rok zasvätených
Svätý Andrej, apoštol
Svätý Augustín a dušičky
Svätý páter Pio
Svätý Ignác z Loyoly
Svätý Tomáš, apoštol
Svätý Ján Nepomucký
Dobrý pastier
Svätý Jozef
Obetovanie Pána
Svätý Filip Neri: Prorok radosti
Svätý František: Pane, čo chceš, aby som urobil?
Anton Paduánsky
Svätý Peter
Svätý Pavol

Návštevníci našej stránky

Dnes:78
Tento týždeň:632

Práve je tu on-line 87 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Tomáš Morus nebol ani pápež

Tomáš Morus nebol ani pápež, ani biskup, ani rehoľník, a predsa sa stal svätým a práve to ho robí zaujímavým. Bol to pozoruhodný právnik, narodený v Anglicku. V jeho rukách právny zákonník nadobúdal akoby novú podobu naozajstnej spravodlivosti pre všetkých bez výnimky. Nečudo, že si ho zakrátko chudobní Angličania zvolili do parlamentu.

Dlho sa tam neohrial, lebo sa vzbúril proti novej úžerníckej dani navrhovanej kráľom Henrichom VII., ktorá mala zabezpečiť podvodné obohatenie jeho rodiny. Po odchode z parlamentu sa oženil, mal štyri deti a napísal idealistické dielo o usporiadaní štátu Utópia.

Henrich VII. zomrel a nastúpil Henrich VIII. Nuž a charakterného humanistu, chýrneho právnika a praktizujúceho kresťana si opäť povolal do svojich služieb. Bol to práve Morus, ktorý pomáhal zostaviť Henrichovi obranný spis proti protestantskej línii Martina Luthera, za čo dostal anglický kráľ od pápeža titul Defensorfidei – obranca viery. Mimochodom, anglická kráľovná podnes tento titul s obľubou používa. Nuž a tento Henrich si tak obľúbil Tomáša, že ho urobil kancelárom a dal mu titul lord. Teda zastával najvyššiu možnú funkciu, bol niečo ako predseda vlády.

Potiaľto je všetko dobre. Lenže ako je aj dnes zvykom, Henrich sa rozhodol vymeniť svoju zákonitú manželku Katarínu Aragónsku za novú a žiadal si na to požehnanie od pápeža. Keď neuspel, nabádal k vysloveniu súhlasu aspoň Tomáša, svojho spoľahlivého spolupracovníka a priateľa v jednej osobe. Hriešnou vášňou chcel zlomiť presvedčivé Tomášovo svedomie. To vnieslo medzi dovtedy kamarátov napätie. Aby ho Tomáš zmiernil, rozhodol sa odstúpiť z úradu kancelára, čím stratil hmotné zabezpečenie. Lenže to kráľovi nestačilo a chcel, aby prisahal na zákon o nástupníctve potomkov jeho druhej ženy. Tomáš to neochvejne odmieta, lebo by tým de facto uznal neplatnosť prvého manželstva. Bol teda vrhnutý do väzenia. Jeho väznitelia vedeli, že tam ukrutne trpí najmä odlúčenosťou od svojej manželky a detí. Nepoznajúc ešte Tomášovu úctu k pravde nahovorili jeho ženu s najstaršou dcérou, aby išli do väzenia navštíviť otca a poprosili ho, aby kvôli rodine prisahal aj proti svojmu svedomiu a bude všetko ako predtým. Ich spoločné stretnutie bolo veľmi emotívne, ale Tomáš rozhodne zvládol aj túto nadľudskú skúšku. Nakoniec chceli od neho, aby uznal kráľa za najvyššiu hlavu cirkvi v Anglicku, čo odmietol a tak bol bez mihnutia oka popravený. Jeho hlavu potom nastoknutú na kôl mesiac vystavovali na londýnskom moste.

Toľko silný a skutočný príbeh muža, ktorý bol na svojej ceste vytrvalý a verný. Myslím, že takýchto mužov dnes v podvedomí očakávajú ako kandidátov do noviciátu jednotlivé rehole. Ibaže dlho nikto nezaklopal na bránu. Takýchto charakterných, múdrych, nebojácnych chlapcov, ktorí si nechcú zo svedomia urobiť trhací kalendár, hľadajú dnes v podvedomí slobodné dievčatá, ale zatiaľ ostávajú osamelé. Takýto naozajstní muži sa denne v cirkvi strácajú, lebo zabudli prosiť, aby ich srdce bolo stvárňované podľa srdca Ježišovho.