Pastorácia povolaní na Slovensku

Všetky svedectvá povolaných

Omnia cum tempore...
Hľadanie krásy bielych sestier
Cesta môjho povolania
Slušnosť káže predstaviť sa
Volanie
Sestra v akcii 3
Haló, kto je tam?
Moje tety - sestričky
Sestra Mária Loyola
Túžba
Veci medzi nebom a zemou
Klarisky existujú?
Pretancovať sa až do neba
Nespokojné je moje srdce, kým...
Nie je to o mne...
V tichu jednej noci
Posledný prst
Dotyk Boha
Orechová spálňa
A v čase tohto nepokoja...

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

 

 

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:93
Tento týždeň:555

Práve je tu on-line 50 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Túžba

Volám sa Marieta. Rada by som opísala jednoduchými slovami, ako si ma našiel Pán. Mojím želaním je, aby v tom našli povzbudenie tí, ktorí hľadajú Pána alebo svoje povolanie :-).

Pre správne pochopenie súvislostí, opíšem začiatok mojej cesty. Vyrastala som v dobrej, ale neveriacej rodine. Iba zo strany starej mamy (otcovej mamy) som sa dostala trochu do kontaktu s vierou. Keď som chodievala navštevovať svoju starú mamu, videla som u nej obrazy svätých a kríž na stene. Vtedy som si myslela, že je to niečo, čo patrí k starým ľuďom. Ona sa ma často pýtala, či sa modlím. Odpovedala som jej záporne, pretože som modlitbu považovala za zbytočnosť. Približne vo veku mojich 14 rokov nastalo obdobie otázok. S mojou mamou sme viedli dlhé rozhovory o živote až do neskorých nocí. Zaujímalo nás, prečo je človek na svete niekoľko rokov a potom musí zomrieť? Čo príde po smrti...? Hľadali sme zmysel všetkého a hlavne cieľ, prečo žijeme a ešte k tomu v starostiach? Prvé, čoho sme sa „chytili“, bola SCI-FI literatúra. Nakupovali sme vedecko-fantastické knihy a časopisy a hľadali sme súvislosti s našimi otázkami. Stretli sme sa tiež s členmi Jehovových svedkov. Opäť sme rozmýšľali, či to nie je náhodou cesta, ktorú hľadáme. Objednali sme si od nich časopisy a knihy, avšak neboli sme spokojné. Nič nás nenapĺňalo. Pre toto obdobie bol krásny moment, že sa v nás zrodila TÚŽBA. Túžba po niečom alebo Niekom... Túžba po poznaní, po hĺbke, po pravde...

Nadišiel rok 1989 a priniesol so sebou zmeny. Zmeny v štáte, v Cirkvi a aj v našej rodine. Spomínaná stará mama hneď využila situáciu a išla za naším kňazom, aby prihlásila na krst mojich dvoch bratov a mňa. Keď túto novinu oznámila u nás doma, veľmi sme sa prekvapili. Oponovali sme jej, že sa nevieme modliť, že nechodíme do kostola, že neveríme... ! Neskôr sme sa upokojili slovami: „Čo sa má stať, nech sa stane.“

V istý deň sme sa vyobliekali a šli na farský úrad v domnení, že nás hneď pokrstia (rodičia už boli pokrstení). Pán farár sa dobre zasmial a povedal, že krstu predchádza príprava. Dal nám do rúk malý katechizmus, aby sme spoznali, čo chceme prijať. Vrátili sme sa domov a začalo sa učenie. Čím viac sme čítali, tým viac sa nám dostávalo odpovedí na naše otázky. Túžba po poznaní, ktorá v nás stále horela, sa napĺňala. Prežívali sme veľkú radosť a hlboký vnútorný pokoj. Zistili sme, že presne toto hľadáme!

Nakoniec prišiel deň „D“ 29. augusta 1990. Prijala som krst ako 15-ročná a moji bratia vo veku 10 a 8 rokov. Prežívať sviatosť krstu pri plnom vedomí bolo niečo nádherné. Uvedomovala som si, že od tejto chvíle začínam nanovo. Všetko staré, zlé a hriešne sa stratilo a nastalo nové, úplne čisté a slobodné. Celá rodina pocítila zmenu. Prejavilo sa to v zmýšľaní aj v správaní. Problémy a nedorozumenia sme odvtedy riešili iným spôsobom.

Celý nasledujúci rok som sa pripravovala na prijatie sviatosti Oltárnej a sviatosti zmierenia. O rok neskôr som sa zúčastnila sviatosti birmovania spolu s mojou mamou. Keď bratia podrástli, prijali túto sviatosť spolu s otcom. Naši rodičia mali uzatvorené iba civilné manželstvo a záležalo im, aby si „to“ dali do poriadku. V miestnom kostolíku si znovu potvrdili vernosť po 17-tich rokoch v prítomnosti svojich detí. Keď Pán Boh koná, tak dokonale! Ďalší zásah urobil v tom, že poslal do našej rodiny prírastok. Moja malá sestrička sa narodila ako štvrté dieťa v poradí. Medzi nami je obdivuhodný rozdiel 20 rokov. Všetci sme s radosťou prijali tento Boží dar.
(koniec 1. časti)

sestra  Vojtecha