Pastorácia povolaní na Slovensku

Všetky svedectvá povolaných

Omnia cum tempore...
Hľadanie krásy bielych sestier
Cesta môjho povolania
Slušnosť káže predstaviť sa
Volanie
Sestra v akcii 3
Haló, kto je tam?
Moje tety - sestričky
Sestra Mária Loyola
Túžba
Veci medzi nebom a zemou
Klarisky existujú?
Pretancovať sa až do neba
Nespokojné je moje srdce, kým...
Nie je to o mne...
V tichu jednej noci
Posledný prst
Dotyk Boha
Orechová spálňa
A v čase tohto nepokoja...

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

 

 

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:93
Tento týždeň:555

Práve je tu on-line 49 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Haló, kto je tam?

Narodila som sa v malej dedinke Nevoľné pri Kremnici. Vyrastala som v láskyplnom prostredí rodičov a 4 súrodencov. Traja z nich boli starší a postupne si zakladali svoje rodiny. S mladšou sestrou sme sa aktívne zapájali do života farnosti prostredníctvom hnutia eRko. Vo farnosti sme organizovali Dobrú novinu, karnevaly, detské tábory a pod.


Otec biskup Baláž bol jediným duchovným povolaním z našej dediny. Keď k nám do farnosti prichádzal, tak v kostole povzbudzoval ľudí, aby sa modlili za ďalšie povolanie, lebo on už bol 40 rokov kňazom a medzi tým nik iný. Až jedna teta mu povedala: „Nebojte sa otec biskup, to príde naraz.“ A veru sa aj dočkal a prišlo to naraz. Jeden chlapec išiel do seminára a ja do rehole – skoro v ten istý deň.

A ako rástlo povolanie v mojom srdci? Rehoľné sestry sme vo farnosti nemali, ale bola u nás Milka na vozíčku a tá sa priatelila so sestrou Bernadetou Pánčiovou z Vrícka. U nich v tom čase robievali duchovné cvičenia pre dievčatá. Vtedy som mala 18 rokov. Tak sme tam aj s kamarátkou išli. A tu sa začalo moje povolanie prebúdzať. Videla som prácu, radosť, život sestier a aj ja som zatúžila žiť takým životom. Spočiatku som mala strach pri predstave opustiť všetko – rodičov, súrodencov, detské stretká. Začala som sa modliť za to, aby mi Boh dal silu zanechať ľudí a veci a vydať sa na túto cestu duchovného povolania.

Moje hľadanie povolania trvalo 4 roky, počas ktorých som sa Boha pýtala, kde ma chce mať. Volala som do viacerých rehoľných spoločností, ktoré som si našla v Katolíckych novinách alebo v knihe „Rehole na Slovensku“. Keď som sa rozhodovala, tak som mala veľký strach – už len zavolať niekde chcelo dávku odvahy. A keďže som sa vo farnosti venovala detským stretkám, tak som hľadala rehoľu, ktorá je zameraná na prácu s mládežou. Cez rôzne malé situácie mi Boh ukazoval moju cestu. Na odporúčanie jednej sestry som zatelefonovala Školským sestrám sv. Františka, ale nebolo to také jednoduché... V tom čase, keď som sa rozhodovala, ešte všetky rehole nemali webové stránky. Mala som knihu „Rehole na Slovensku“, ale tam číslo na Školské sestry nebolo. Tak som volala na informácie o číslach. Keď som číslo konečne dostala a zavolala som, na konci sa ozvalo: „Predajňa František, prosím?“ Tak ja som teda nechcela volať do predajne, ale ochotne mi poskytli číslo. Tak som volala druhý krát. Na druhej strane: „Gymnázium sv. Františka, prosím?“ To som sa už len pousmiala a znova som zopakovala: „Aha, prepáčte, ja som chcela volať do kláštora Školských sestier sv. Františka.“ A tak mi opäť dali číslo. Tretí pokus – hádam sa už podarí. A podarilo sa. Stále je pre mňa záhadou, že keď som predtým volala do iných reholí, tak som volala len raz a potom som už nemala odvahu a tu som volala až 3 krát. Potom už udalosti nabrali rýchly spád a za 4 mesiace som nastúpila do postulátu. Najskôr bolo ťažké opustiť rodinu a moju rodnú dedinku, ale keď som s vierou vykročila do neznáma – do neistoty – zrazu som vedela, že toto je moje miesto, kde ma Boh chce mať. Ďakujem Bohu za požehnaných 10 rokov v reholi. Za jeho vedenie, starostlivosť a nekonečnú lásku.


                           sestra M. Veronika Mazúrová, Školské sestry sv. Františka


  • 5_Duchovna_obnova_s_celonocnou_adoraciou
  • 8_Put_do_Medzugoria_2012
  • 2_tabor_fra_Angeli_2007-_Bobrovec
  • 6_Duchovne_cvicenia_so_sestrami_v_Presove