Pastorácia povolaní na Slovensku

Všetky svedectvá povolaných

Omnia cum tempore...
Hľadanie krásy bielych sestier
Cesta môjho povolania
Slušnosť káže predstaviť sa
Volanie
Sestra v akcii 3
Haló, kto je tam?
Moje tety - sestričky
Sestra Mária Loyola
Túžba
Veci medzi nebom a zemou
Klarisky existujú?
Pretancovať sa až do neba
Nespokojné je moje srdce, kým...
Nie je to o mne...
V tichu jednej noci
Posledný prst
Dotyk Boha
Orechová spálňa
A v čase tohto nepokoja...

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

 

 

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:93
Tento týždeň:555

Práve je tu on-line 49 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Volanie

Druhú časť mojej cesty chcem nazvať VOLANIE. Aby som mohla plynule nadviazať na predchádzajúce slová, vrátim sa k svojím začiatkom. Vo chvíli prijatia sviatosti krstu som dostala do srdca novú túžbu - priblížiť sa k Bohu čo najužšie. Ozvalo sa vo mne volanie úplne sa zasvätiť Pánovi. Pre nováčika v Cirkvi to bol prekvapujúci moment. V mojich predstavách som mala obrazy rehoľných sestier zo stredoveku bývajúcich v tmavých kláštoroch.

V našom meste nebol žiaden kláštor a politická situácia dovtedy nebola naklonená náboženskej otázke. Moje vedomosti o rehoľnom živote boli slabé a skreslené. I napriek tomu som sa začala zaoberať touto myšlienkou.

Po roku prípravy nadišiel čas prvej svätej spovede a svätého prijímania. Vtedy som vyjavila pánovi kaplánovi moju neutíchajúcu túžbu. On mi odpovedal slovami zo Svätého písma: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ (Lk 9,62) Samozrejme, že som tomu nerozumela. V duchu som sa čudovala, prečo mi kňaz hovorí o pluhu, keď ja hovorím o zasvätení sa Bohu...?! Po určitej dobe som pochopila jeho slová a spomínaná udalosť vo mne vyvolala úsmev.

Roky plynuli a volanie v srdci sa stále ozývalo. Ako mladé dievča som sa zamýšľala nad tým, či moja cesta skutočne vedie do zasväteného života alebo do manželstva. Potrebovala som pevnú istotu, ktorým smerom mám kráčať. V tom sa zrazu objavil chlapec a začalo sa priateľstvo. Od tej chvíle som myšlienky na rehoľný život vedome odháňala a snívala o krásnom manželskom živote. Ale Pán sa neprestal hlásiť. Čoraz častejšie mi znelo v duši: „Čo ak som naozaj povolaná? Čo ak...?“ Obrátila som sa v tejto „veci“ na pána farára. Poradil mi, aby som poprosila Pána Boha, nech mi odpovie tak, že tomu budem rozumieť. Napríklad ako Gedeon. 

Odišla som domov a premýšľala, ako formulovať otázku pre Pána Boha. Vo svojej mladíckej sile som bola dosť odvážna a povedala som: „Bože, ak som naozaj povolaná, nech sa dostanem do Ríma.“ Vtedy som študovala v prvom ročníku na vysokej škole. Jedného dňa prišla ponuka výhodnej púte do Ríma pre študentov našej školy. Zarazila som sa... Je to odpoveď pre mňa? Prihlásila som sa teda a cestovala. V Ríme som na každej svätej omši pozorne počúvala a čakala, či dostanem zrozumiteľnú odpoveď. Ale, nebolo mi to veľmi jasné. Hlavne preto, že som v sebe ustavične zápasila - rehoľný život versus manželstvo. Pri návrate domov som si uvedomila, že moja otázka pre Pána Boha je vlastne záväzok. Bola som v Ríme, musím ísť do kláštora! Ale ja nechceeem!!! V rámci svätej spovede som poprosila o oslobodenie od tohto záväzku. Pán farár ma pochopil, usmial sa a povedal, že je to v poriadku. A keď som vychádzala zo spovednej miestnosti, zavolal za mnou: „Ale aj tak môžeš ísť do kláštora!“ :-)

Po istom čase sa v mojej mysli opäť objavila otázka: „Čo ak som naozaj povolaná? Čo ak...?“  Ej, veru... nemala som vnútorný pokoj. Znova som dala Pánovi podmienku: „Bože, ak som naozaj povolaná, nech sa dostanem do Lúrd.“ Vzápätí bol v našom kostole vyhlásený farský oznam o zájazde do Lúrd. Tak predsa??? Medzitým som sa zoznámila so sestrami Satmárkami. V jednom telefonickom rozhovore mi sestrička povedala, že môžem ísť aj s nimi do Lúrd. Už som neváhala. Vlaková púť s chorými bola pre mňa dostatočnou odpoveďou. Mesiac po lurdskej púti som vstúpila do Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok vo Vrícku. Dnes chcem vzdať chválu Pánu Bohu za 17 rokov rehoľného života. Vďaka Ti, Pane!  

(pokračovanie svedectva Túžba - 2. časť)

sestra Vojtecha