Pastorácia povolaní na Slovensku

Všetky svedectvá povolaných

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

 

 

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:77
Tento týždeň:631

Práve je tu on-line 65 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Som prekvapením pre všetkých,  ktorí ma predtým poznali.

Narodila som sa rodičom ako ich druhá dcéra. Keďže rodičia boli komunisti, čo iné sa dalo čakať, než to, že sme ostali nepokrstené – teda pohanky. Pochádzam z rodiny, kde sa rodičia rozviedli. Moja mama by mohla získať Nobelovu cenu za to, že nám nahrádzala oboch rodičov, keďže otec odišiel v čase, keď sme ho najviac potrebovali. Mama bola úžasná. Bola naša super kamarátka. Doma sme teda žili tri ženy – ja, mama a moja staršia sestra. Malo to i svoje čaro.

pokračovanie...

Vyrastala som ako dieťa komunistického režimu. Tajne pokrstená, ale ateistka, som do svojich dvanástich rokov vychutnávala všetky privilégiá, ktoré deťom režim ponúkal: letné tábory, školské súťaže, spoločenské akcie, možnosť rozvíjať svoje talenty a dary spolu s inými deťmi bez rozdielov – v rovnošate či v modrých teplákoch... Možnože už toto bola Božia škola pre moje neskoršie povolanie do klauzúrneho spoločenstva sestier klarisiek :-). Ale pekne poporiadku...

pokračovanie...

Môže byť človek v kláštore šťastný? ...
Kládla som si túto otázku a túžila som tak trocha preniknúť do života týchto ľudí, zistiť, či sú tí, ktorí opustili tak veľa pekného a dobrého, šťastní. Veľkým prekvapením pre mňa bolo, keď som videla, ako sa sestry v jednom rehoľnom spoločenstve vedia tešiť a radovať. Oslovilo ma to... a tak trocha nedalo pokoja...

pokračovanie...

Povolanie je dar a tajomstvo. Akékoľvek povolanie – či do manželstva alebo do zasväteného života - je nezaslúženým darom a zároveň je tajomstvom, pretože nikdy nepochopíme logiku Božieho výberu. Jedno je však isté, že obe cesty: aj cesta rodinného života, aj cesta zasväteného života sú rovnocenné a Bohu rovnako milé. Najdôležitejšie je, aby sme spoznali miesto, ktoré nám Pán  od večnosti určil vo svojom pláne lásky, naplno a verne žili zverený dar povolania napriek všetkým prekážkam, a tak budeme šťastní nielen my, ale aj všetci okolo nás.

pokračovanie...

 Ani si nevieš predstaviť, ako dlho som odkladal napísať toto svedectvo...  vyliatie srdca... podelenie sa...  alebo, ako to nazvať... pár spomienok, ako to bolo s mojím povolaním...  Je ťažké o sebe písať, ale povzbudzujem sa, veď to Boh pôsobil. Je to o tom, ako On koná. Tak dobre. Ideme na to.

pokračovanie...

Pri čítaní týchto riadkov sa dozvieš o viere dvoch ľudí, ktorí našli svoju cestu, cestu spásy, nádeje a lásky. Prvým z nich je príbeh chlapca, ktorého život je mne osobne dobre známy. Je „vložený“ do príbehu Abraháma, ktorý vo svojom vnútri začul Boží hlas, uveril jeho slovu a odišiel zo svojej krajiny, hoci ani sám nevedel, kam ide... 

pokračovanie...

Keď ma moja mama ešte len čakala, od prvých momentov jej bol odporúčaný potrat pre jej vek (36) a pre ďalšie zdravotné problémy, pre ktoré ju v 2. mesiaci tehotenstva museli hospitalizovať. K potratu mala mojich rodičov motivovať i dookola opakovaná prognóza postihnutého dieťaťa.

pokračovanie...

 Napriek tomu, že pochádzam z kresťanskej rodiny, chodenie do kostola bolo pre mňa často len splnenie si akejsi duchovnej povinnosti. Najhoršie to bolo v puberte, keď som chodila tak, ako väčšina ostatných, s partiou na zábavy. No, a prísť zo zábavy o piatej ráno a vstávať už o pol deviatej na omšu do kostola, to bolo hotové utrpenie.

pokračovanie...

Od desiatich rokov som sa modlila za dobrého manžela. Rodičia a súrodenci počúvali moje výroky typu: „Je mi jedno, ako bude vyzerať, len aby ma mal rád!“ Často sa zhodli, že sú „naozaj veľmi zvedaví, kto to bude.“

pokračovanie...

Som sestra Martina Benedikta z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého.

Narodila som sa v kresťanskej rodine a spolu s mojimi tromi súrodencami som bola vychovávaná v živej
viere dopĺňanej príkladným svedectvom mojich rodičov a starých rodičov.

pokračovanie...