Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Všetky články blogu Z lásky povolaná k láske

Rozhovor na prahu života
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Asisi) - Záver
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Asisi) - VII.
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - VI.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - V.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - IV.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - III.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - II.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - I.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - Úvod

Návštevníci našej stránky

Dnes:3
Tento týždeň:3

Práve je tu on-line 26 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - IV.

4. Dcéra

Z Božieho vnuknutia ste sa stali dcérami a služobnicami najvyššieho zvrchovaného Kráľa, nebeského Otca a zasľúbili ste sa Duchu Svätému zvoliac si život podľa dokonalosti evanjelia“ (Forma vivendi – spôsob života pre Kláru od sv. Františka, 1. verš).

Kto si volí rehoľný život, volí si pretváranie potrieb a aspektov ľudského života na hodnoty duchovné. František píše túto prvú regulu pre Kláru a jej sestry už po onom silnom zážitku, kedy odovzdáva na námestí všetky svoje šaty svojmu otcovi a nahý vyznáva, že jeho otcom je odteraz Otec Nebeský. František vstupuje do synovstva voči Bohu rozhodným nasledovaním Krista a Klára to urobí tiež. Na ich pozemských rodičoch vidíme, že títo na jeden a ten istý krok reagujú úplne rozdielne. Františkov otec zatrpkne a stratí tak svojho syna; Klárina matka neskôr sama vstúpi do Klárinho spoločenstva a stane sa tak jej sestrou – a dcérou Nebeského Otca nasledovaním Krista. 

Pre rodičov je zvyčajne tento krok veľmi ťažký a len zriedka dokážu pochopiť toto pretvorenie zväzku syn/dcéra – otec/matka na hodnotu duchovnú. Pre povolaného človeka ale platí: Nie som zodpovedný ani vinný za reakciu mojich rodičov. Ich vlastná reakcia, ich vlastné rozhodnutie spôsobí, či ma stratia, alebo naopak získajú. A keby ma i v tom zmysle získali, že by som sa kvôli nim nerozhodla pre túto cestu pretvárania, stratili by ma – a to duchovne.

Prijať premenu telesných detí na deti Nebeského Otca je niekedy i dlhoročný proces a veľkou pomocou by pre rodičov mohlo byť primerané duchovné sprevádzanie.

Napodobňovateľka dokonalého Otca

Dcére Kráľa Kráľov, služobnici Pána Pánov... Anežke, Klára, neužitočná a nehodná služobnica chudobných paní... praje žiť vždy v najvyššej chudobe. Ďakujem štedrému darcovi milosti... že ťa ozdobil toľkými... znakmi takej veľkej dokonalosti, že ako horlivá napodobňovateľka dokonalého Otca si zasluhuješ, aby si sa stala dokonalou, žeby jeho oči na tebe nevideli nič nedokonalé.“ (por. 1LAnez 1-4)

Prvý krok je urobený: Prijatie vzťahu dcéra-Nebeský Otec. Ale ako sa tento vzťah vytvára a žije? Evanjelisti, hlavne sv. Ján, neúnavne vysvetľujú, ako to bolo u Ježiša. Ježiš ako Syn s Otcom tvoril dokonalú jednotu. Ježiš je zosobnením Boha na Zemi, v Ježišovi sa Boh stal človekom. Tým, ako žil, nám dal jasný príklad, ako sa i my staneme Božími synmi a dcérami. Klára píše: „To je tá dokonalosť, ktorou sa s tebou spojil sám Kráľ v svadobnej komnate kde sedí slávny na hviezdnom tróne, pretože si pohrdla vznešenosťou pozemského kráľovstva a odmietla ponuky na cisárske manželstvo ako menej dôstojné (hmotné hodnoty) stala si sa nasledovateľkou presvätej chudoby v duchu veľkej pokory a najvrúcnejšej lásky (duchovné hodnoty) a šla si oddane v šľapajach toho, s ktorým si si zaslúžila spojiť sa svadbou.“ (2.LAnez 6-7)

Kroky chudoby, pokory a lásky sú dokonalosťou evanjelia - a evanjelium je Ježiš.

Chudoba, pokora a láska Nebeského Otca

Pri čítaní Biblie je nápadné, ako sa Boh dáva človeku spoznať stále bližšie a bližšie. Zo všemohúceho Stvoriteľa, silného a strašného Boha, ktorého sa starozákonný človek bojí, sa v knihe Exodus stáva Boh, ktorý sprevádza svoj vyvolený ľud a uzatvára s ním večnú zmluvu. V pozornosti Božej stoja predovšetkým chudobní, siroty a vdovy. Boh sa stáva Bohom „malých ľudí“ a zastáva sa ich. V Ježišovi Kristovi sa Boh napokon sám stáva týmto malým – človekom. Boh Otec sa stáva chudobným, lebo v človečenstve Syna zanecháva svoje Božstvo. Boh Syn prijíma túto premenu v pokore. Boh - Duch Svätý napokon napĺňa Božie zbližovanie sa človeku aktom lásky – Boh za človeka zomiera na kríži, prekonáva podsvetie a smrť svojim zmŕtvychvstaním.

Tento proces konkrétne a definitívne viditeľný na živote Ježiša Krista nám ukazuje, ako môžeme chudobu, pokoru a lásku uskutočniť v našom živote – a tak splniť naše povolanie nasledovania Krista a teda evanjelia.

Naša chudoba spočíva v našom človečenstve. Sme ohraničení, nespĺňame svoje vlastné ideály, a stretávame sa s tým i u druhých. I v kláštore. Len sčasti a akosi stále odznova sa pokúšame o to, čo by sme mali žiť. A je to tak celý náš život. Len v pokore sa dá naša nedokonalosť prijať – a práve týmto pokorným prijatím a stále novou odhodlanosťou a vôľou sme na ceste dokonalosti evanjelia. Ježiš neobrátil celý svet. Pod jeho krížom zostala napokon len hŕstka jeho nasledovníkov a učeníci ušli. Sv. František na sklonku svojho života hovorí: „Bratia, začnime konečne, doteraz sme nič neurobili...“

Známy nádherný Hymnus na lásku v 1Kor 13,1-8 nám napokon ukazuje, ako sa žije tá láska, ktorá má silu spasiť svet. Ak sa necháme vo všetkom viesť touto láskou – Duchom Svätým, ak sme jej otvorení v našej chudobe a pokore a ona preniká všetko v našom živote, zostávame Božími dcérami, Božími synmi Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi“ (Rim 8,14). A napĺňa nás jeho vlastná dokonalosť, lebo sme mu podobní: On sám sa nám stal podobným v Ježišovi Kristovi a v ňom nás pripodobňuje sebe v neustálom každodennom duchovnom pretváraní.

Pokorou, silou viery a rukami chudoby objímaš nesmierny poklad ukrytý v poli sveta a ľudských sŕdc,... toho, skrze ktorého z ničoho povstalo všetko; a... pokladám ťa za spolupracovníčku samého Boha a za tú, ktorá dvíha klesajúce údy jeho nevýslovného tela.“ (3LAnez 7-8)

Sr. Veronika Karaffová, OSC

 >> Spisy sv. Kláry si môžete stiahnuť v češtine na bony.cholerik.cz