Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Všetky články blogu Z lásky povolaná k láske

Rozhovor na prahu života
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Asisi) - Záver
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Asisi) - VII.
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - VI.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - V.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - IV.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - III.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - II.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - I.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - Úvod

Návštevníci našej stránky

Dnes:157
Tento týždeň:410

Práve je tu on-line 24 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - V.

5. Služobnica

Vo všetkých svojich listoch nazýva Klára v oslovení seba samu služobnicou. „Klára, nehodná slúžka Ježiša Krista a neužitočná služobnica paní uzatvorených v kláštore sv. Damiána, vaša vo všetkom podriadená služobnica...“ (1.LAnez 1)

Tento pojem nie je lacnou vizitkou pokory. Je to vyjadrenie veľmi dôležitého postoja človeka v službe evanjeliu – teda Kristovi a je to i spôsob, ako človek privedie svoje povolanie k plnosti – k zaslúženiu trvalých hodnôt. Deje sa to troma krokmi v troch vzťahoch: službou, slúžením, zaslúžením si - voči Bohu, voči sebe samému a voči svojim blížnym. Vo svojom požehnaní píše Klára: „Buďte vždy milovníčkami Boha, svojich duší a všetkých svojich sestier a vždy horlivo zachovávajte, čo ste sľúbili Pánovi“ (PozKl 14-15).

Čo je služba?

Klára nazýva celý život vo svojom povolaní službou Kristovi. Teší sa z Anežkinej voľby - a nie sama: „veľmi sa radujem v Pánovi a jasám. Z toho sa môžem radovať nielen ja sama, ale všetci, čo túžia slúžiť Ježišovi Kristovi!“ (1LAnez 4)

Služba začína planúcou túžbou po Kristovi: „upevňujte sa vo svätej službe, započatej planúcou túžbou po chudobnom Ukrižovanom...“ (1 LAnez 13)

A pokračuje vytrvalosťou:
„Z celej plnosti srdca miluj Boha i Ježiša Krista, jeho Syna, ukrižovaného za nás hriešnych, a nech sa z tvojej mysle nikdy nevytratí spomienka na neho; rozjímaj stále o tajomstvách kríža a úzkostiach Matky stojacej pod krížom. Modli sa a bdej neustále. Dielo, ktoré si dobre začala, stále dovršuj, službu, ktorú si na seba vzala, tú vo svätej chudobe a úprimnej pokore plň. Neboj sa, dcéra, Boh je verný...“ (List Ermentrúde 11-15; porov. tiež 2 LAnez 10-14).

Bohu slúžim teda nasledovaním Krista v šľapajach chudoby, pokory a lásky, ako sme to videli v predchádzajúcom dieli článku. „...upevňujte sa vo svätej službe, započatej planúcou túžbou po chudobnom Ukrižovanom, ktorý pre nás všetkých podstúpil utrpenie kríža, vytrhol nás z moci kniežaťa tmy, v ktorej sme boli držaní, spútaní okovami pre prestúpenie prvých rodičov, a zmieril nás s Bohom Ocom“ (1LAnez 13-14). Za túto službu si zaslúžim byť podobne ako Anežka „hodná, že Vás nazývajú sestrou, nevestou a matkou Syna najvyššieho Otca a slávnej Panny“ (LAnez 1,24). Čiže iba cez službu sa dostávame ku všetkým tým ostatným aspektom povolania ženy.

Pozrime sa teda na túto tému bližšie.
Žena sa stáva naozajstnou ženou v službe a hoci to isté platí i o mužovi, druh služby ženy je iný, jej zodpovedajúci.
Čo je táto služba? Klára ju vníma z príkladu Márie, Ježišovej Matky. „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova.“ Čítame v Lk 1,38. Žena sa otvoreným (schopným prijatia, počatia) postojom voči službe Bohu stáva jeho príbytkom, nosí ho duchovne, a tak ho i duchovne „rodí“ - prináša do tohto sveta. Toto je ženský spôsob kňazskej služby („Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ...“ 1.Pt 2,9).

Svojej vlastnej duši slúžim predovšetkým miernosťou: „Keďže však ani naše telo nie je z bronzu, ani naša sila silou skaly, dokonca sme krehké a náchylné na všetku telesnú slabosť, žiadam ťa a v Pánovi prosím, najmilšia, aby si sa múdro a uvážlivo vzdala určitej neuváženej a nemožne prísnej zdržanlivosti, ... aby si živá svojím životom velebila Pána, aby si Pánovi predkladala rozumnú bohoslužbu a svoju obeť vždy posolenú“ (3 LAnez 38-42).

Služba je teda službou životu, nie je nerozumnou obetavosťou a obetou – a to ani z tých najzbožnejších pohnútok. Moje povolanie musí slúžiť k dobru druhým, ale i mne samej. Takto si zaslúžim život. Keď moja služba pácha skôr škody, tak je na mieste úprimné a pravdivé „nie“. Naučiť seba samú, svojich blízkych či svoje spoločenstvo akceptovať moje vlastné hranice je niekedy veľmi náročným umením, lebo tomu stoja v ceste všelijaké očakávania. Konieckoncov ale sme samé zodpovedné za naše povolanie a často stačí dobrá vôľa, teda ten žene vlastný postoj otvorenosti: „Nech sa (tej, ktorá z Božieho vnuknutia príde k nám a bude chcieť prijať tento život) povedia slová svätého evanjelia, aby išla a predala všetky svoje veci a usilovala sa ich rozdať chudobným. Ak to nebude môcť urobiť, stačí jej dobrá vôľa“ (z regule sv. Kláry 1,8-9).

Svojim blížnym slúžim modlitbou a skutkom. Službou vzájomnej modlitby si zasluhujeme navzájom vytrvalosť, milosrdenstvo a spásu. „...Nástojčivo prosím, aby ste mňa, svoju služobníčku, hoci neužitočnú, a ostatné vám oddané sestry... odporúčali v svojich presvätých modlitbách, pomocou ktorých si môžeme zaslúžiť milosrdenstvo Ježiša Krista, aby sme si zároveň spolu s vami zaslúžili tešiť sa z večného videnia“ (1LAnez 33-34).

Služba modlitby je i aktom vzájomnej lásky a tak naplnením evanjelia: „Prosme Boha za seba navzájom; tak totiž, jedna druhej nesúc bremeno lásky, ľahšie naplníme Kristov zákon“ (LErm 17).

Službou v skutkoch si navzájom pomáhame v povolaní a zasluhujeme si jeho naplnenie: „Ako nám Pán dal nášho... otca Františka za nášho zakladateľa, pestovateľa a pomocníka v Kristovej službe... tak zverujem a zanechávam svoje terajšie i budúce sestry nástupcovi nášho otca Františka a celému Rádu, aby nám vždy boli na pomoci, žeby sme stále viac rástli v službe Bohu a najmä aby sme čo najlepšie zachovávali presvätú chudobu“ (Testament 48.50-51).

Veľmi pekne Klára vyjadruje plody služby medzi nadriadenými a podriadenými: „Prosím aj tú, ktorá bude v službe viac sestrám, aby sa usilovala vynikať nad ostatnými skôr čnosťami a svätými mravmi než úradom, aby jej sestry, strhnuté jej príkladom, ju poslúchali nielen z povinnosti, ale skôr z lásky“ (KlTest 61-62.) Toto pomôže i samotnej predstavenej, ktorá „keď bude vidieť lásku, pokoru a jednotu, ktorú majú sestry navzájom, bude ľahšie niesť každé bremeno, ktoré z povinnosti úradu znáša, a to, čo je ťažké a trpké, sa jej pre ich sväté správanie obráti na sladkosť“ (por. TestKl69-70).

K tomuto Klára vyprosuje požehnanie: „Prosím nášho Pána Ježiša Krista..., aby vám nebeský Otec dal a potvrdil toto svoje najsvätejšie požehnanie na nebi i na zemi: na zemi tým, že vás rozmnoží v milosti a vo svojich čnostiach medzi svojimi služobníkmi a služobnicami vo svojej bojujúcej Cirkvi; a v nebi tým, že vás vo svojej víťaznej Cirkvi vyvýši a oslávi medzi svojimi svätcami a sväticami.“ (PozKl 7.8-10)

Sr. Veronika Karaffová, OSC

 

>> Spisy sv. Kláry si môžete stiahnuť v češtine na bony.cholerik.cz