Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Všetky články blogu Z lásky povolaná k láske

Rozhovor na prahu života
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Asisi) - Záver
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Asisi) - VII.
Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - VI.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - V.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - IV.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - III.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - II.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - I.
Panna, sestra, pani, dcéra, služobnica, matka, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Assisi) - Úvod

Návštevníci našej stránky

Dnes:157
Tento týždeň:410

Práve je tu on-line 20 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Panna, sestra, pani, dcéra, matka, služobnica, nevesta (Povolanie ženy cestou sv. Kláry z Asisi) - VII.

7. Nevesta

Klára nie je svetu odcudzená askétka a nevyžaduje to ani od Anežky. Obe sestry vedia, čo je to túžba byť krásnou a bravúrnym spôsobom využívajú túto svoju ženskú vlastnosť v službe svojho povolania – v službe kontemplácie Ježiša – ženícha.

Ku každej neveste patrí zrkadlo. Chce sa v ňom kochať svojou krásou, upravuje sa pri pohľade doň, aby vo svoj veľký deň vyzerala dokonalo, aby svojmu ženíchovi takpovediac „vyrazila dych“, aby v ňom vzbĺkla túžba a láska v ešte väčšej miere.

Klára ako šľachtičná i Anežka ako kráľovská dcéra poznali zrkadlo. V 12. storočí, kedy obe žili, si ho mohli dovoliť len zámožní ľudia. Zrkadlo tvorila platňa z vylešteného vzácneho kovu, napr. medi. Zaujímavé je, že Klára túto vzácnosť nepovažuje za opovrhnutiahodnú. Nehovorí Anežke: Zahoď zrkadlo, je to nástroj márnivosti. Naopak – hovorí jej: Pozeraj sa do zrkadla! Ale ako sme to už u Kláry zvyknuté – nemyslí tým nejaký predmet. Používa pojem zrkadla ako metaforu, aby Anežke ukázala cestu kontemplácie. Zrkadlom je totiž Ježiš sám.

„Upriam svoju myseľ na zrkadlo večnosti, upriam svoju dušu na odblesk slávy, upriam svoje srdce na zjavenie Božskej podstaty a kontempláciou sa celá premeň v obraz jeho Božstva, aby si sama pocítila, čo pociťujú priatelia, keď zakúšajú skrytú sladkosť, ktorú sám Boh od počiatku pripravil tým, ktorí ho milujú. A nikoho z tých, čo chytajú do osídel svojich slepých milovníkov v tomto klamnom a zmätenom svete, si vôbec nevšímaj, aby si úplne milovala toho, čo sa celý z lásky daroval tebe, ktorého krásu obdivuje slnko i mesiac a ktorého odmeny a ich vzácnosť a veľkosť nemajú konca. Chcem povedať Syna Najvyššieho...“ (3LAnez 12-17a)

Klára rozlišuje tri podmienky pre kontempláciu – sústredenosť mysle (myšlienok), duše (vnútorného priestoru) a srdca (cítenia) - teda celej osoby. „Kontempláciou sacelá premeň v obraz (= zrkadlo) jeho Božstva“, to znamená staň sa mu podobná (por. diel „Dcéra“.)

Vo svojom štvrtom liste dáva Klára návod, ako sa táto premena uskutočňuje. Klára prekvapuje jednoduchosťou týchto krokov!

Keď stojíme pred zrkadlom, vidíme svoju vlastnú tvár. Tu začína i kontemplácia: Pozorovať svoju vlastnú tvár v zrkadle, ktorým je Ježiš.

„Do tohto zrkadla sa denne dívaj, kráľovná, nevesta Ježiša Krista, a v ňom svoju tvár neprestajne pozoruj, aby si sa tak celá, zvnútra i zvonka, vyzdobila, odetá a zahalená pestrým šatom, ozdobená súčasne kvetmi i rúchom všetkých čností, ako sa patrí, veď si dcéra a predrahá nevesta najvyššieho Kráľa“ (4.LAnez 15-17)

Normálne zrkadlo ukazuje moju tvár skreslene, prevrátene: ľavá polovica mojej tváre je z „pohľadu zrkadla“ pravá a naopak. Zrkadlo mi teda neukazuje moju pravú tvár! Je nepravé, je „pokazené“, neukazuje jasne, čo je pri predstave zrkadla ako vylešteného kovu ešte pochopiteľnejšie. Keď ale pozorujem svoju tvár v Ježišovi, zrkadle bez úhony, bez kazu, bez poškvrny, uvidím moju pravú tvár – uvidím seba samú tak, ako ma vidí Ježiš. Uvidím sa z pohľadu lásky. Kontemplácia nie je nič iné ako zjednotenie sa v láske. Pohľadom na lásku – na Ježiša – vnímam pohľad lásky, ktorý vo mne vzbudí lásku. Pohľad, pozorovanie, zahľadenie sa a odpoveď lásky na lásku sú kroky kontemplácie podľa sv. Kláry. A nimi sa stávame nevestami Ježiša Krista.

„Pritom toto zrkadlo, položené na dreve kríža, samo vyzývalo okoloidúcich, aby nad tým uvažovali, hovoriac: Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite a hľaďte, či je bolesť ako bolesť moja. Odpovedzme teda tomu, ktorý volá a narieka, jedným hlasom, jedným duchom: V pamäti si to budem pripomínať a moja duša bude veľmi skľúčená.
Žiarom tejto lásky sa teda neustále čoraz viac roznecuj, ó, kráľovná nebeského Kráľa!“
(4LAnez 24-27)

Čo presne vidíme v zrkadle - čo sa deje pri kontemplácii? Odpoveď už poznáme: sú to kroky chudoby, pokory a lásky :-) "Stala si sa nasledovateľkou presvätej chudoby v duchu veľkej pokory a najvrúcnejšej lásky a šla si oddane v šľapajach toho, s ktorým si si zaslúžila spojiť sa svadbou" (2LAnez 7).

Čítaj nasledovné citáty, akoby si hľadela do zrkadla (vyskúšaj si hneď tu a teraz kontempláciu ;-)
Čo hovoria o tebe?

"V tomto zrkadle žiari blahoslavená chudoba, svätá pokora a nevýslovná láska, ako to budeš môcť s Božou milosťou kontemplovať na celom zrkadle.

Na začiatku tohto zrkadla si všimni chudobu toho, ktorý bol uložený v jasliach a zavinutý do plienok. Aká to obdivuhodná pokora, aká úžasná chudoba! Kráľ anjelov, Pán neba a zeme je uložený v jasliach.

Uprostred zrkadla zas pozoruj pokoru, alebo aspoň blahoslavenú chudobu, námahy bez počtu a trápenia, ktoré podstúpil za vykúpenie ľudského rodu.

A na konci tohto zrkadla sa zahľaď na nevýslovnú lásku, s akou chcel trpieť na dreve kríža a na ňom i zomrieť tou najpotupnejšou smrťou." (4LAnez 18-23)

 

Zjednotenie sa v láske

Na tomto mieste sa uzatvára kruh celého seriálu, ktorý začal rozjímaním o panenstve. Panna a nevesta majú veľa spoločného, i keď stojí jeden pojem úplne na začiatku cesty – tak povediac ako predpoklad pre všetky ostatné kroky – a druhý pojem na konci. Predstavme si to ako kruh – jedno vyplýva z druhého a posledné sa prelína do prvého...

Panenstvo sa naplní v darovaní, dosiahne v ňom svoj zmysel. Ani rehoľný život by nemal zmysel, keby v ňom neexistovala cesta tohoto naplnenia sa. Budem teraz hovoriť o niečom, čo nazývam „panenské milovanie“. Je to taká nádherná skúsenosť, že napokon budem musieť podobne ako Klára zložiť pero v nemom úžase, lebo žiadne slová nedokážu popísať jeho krásu.

„...keď k tomu budeš kontemplovať jeho (zrkadlo – Krista) nevysloviteľnú blaženosť, bohatosť a večnú slávu a vzdychať od veľkej túžby srdca a lásky, zvoláš: Priviň si ma k sebe, bežme spolu vo vôni tvojich mastí, nebeský Ženích! Budem bežať a neochabnem, až kým ma nevovedieš do vínnej pivnice, kým ľavica tvoja nebude pod mojou hlavou a tvoja pravica ma šťastlivo neobjíme a ma nepobozkáš najobšťastňujúcejším bozkom svojich úst.“ (4LAnez 28-32)

Klára tu cituje pieseň piesní (1,4; 2,4; 2,6; 1,2). Kto sa touto knihou Biblie už zaoberal, asi žasol, že sa niečo také v Biblii vôbec vyskytuje. Ale nie je túžba po zjednotení sa v láske jednou z najhlbších a najdôležitejších v živote? V prvom dieli seriálu – „Panna“ som v úvode spomenula, že svet dnes nemá žiadne zábrany hovoriť i o telesnej láske. Rozdiel však spočíva v tom, či sa o nej hovorí z postoja hriechu, alebo panenstva. Či hovorí o skúsenosti erotickej, alebo mystickej. Akt darovania sa v láske je mystickým zážitkom, lebo je to účasť na stvoriteľskom pôsobení Boha – na potencii. Podľa toho, za akých okolností sa tento akt prežíva, ženu zneucťuje, zraňuje, alebo z nej činí krásnu nevestu – panenskú nevestu. Vo vzťahu k Ježišovi, ženíchovi našich duší, ktorý ich obdarujúc sebou samým očisťuje a robí nádhernými je naše panenstvo najkrajším aktom lásky, aký vôbec existuje.

„Čo ešte dodať? Nech o láske k tebe telesný jazyk radšej mlčí; nech o tom povie a nech prehovorí jazyk ducha.“ (4.LAnez 35)

Sr. Veronika Karaffová, OSC


>> Spisy sv. Kláry si môžete stiahnuť v češtine na bony.cholerik.cz