Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Za zasvätené osoby

    Láskavý Bože, ty si prisľúbil večný život v nebeskom kráľovstve tým, ktorí majú srdce čisté a sú chudobní duchom. Prosíme ťa za všetkých tých, ktorí sa rozhodli zanechať všetko, a by ti zasvätili celý svoj život prostredníctvom rehoľných sľubov. Nech sú svojou chudobou príkladom pre tých, čo majú nedostatok a trpia, svojou čistotou srdca nech otvárajú zrak všetkým, čo túžia hľadieť na Božiu tvár, a svojou poslušnosťou a verným nasledovaním evanjelia nech kráčajú k tebe, prameňu všetkých milostí. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Všetky zamyslenia

Má Boh pre každého osobitú vôľu?
Aby mali život a aby ho mali hojnejšie
List tomu, kto chce nasledovať Krista
Cesta
Povolaní patriť a poslaní povolávať
Žijeme svoje duchovné povolania?
Čo je to vírus DReDS?
Mária - vzor viery a hľadania Boha
Kto je tvojou oporou?
Svätý Pavol - vzor apoštolskej horlivosti
Povolanie
Povolanie ako dar
Totus Tuus
Dom a Boh
Čo mám robiť, aby som mal večný život?
Vojdi do svojej komôrky
Posúchy menejcennosti

Návštevníci našej stránky

Dnes:76
Tento týždeň:630

Práve je tu on-line 26 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Dom a Boh

2 Sam 7, 1-16  --- Kráľ teda býval vo svojom dome a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov. Tu povedal kráľ prorokovi Nátanovi: "Pozri, ja bývam v cédrovom dome a Božia archa býva v koženom stane." Nátan povedal kráľovi: "Chyť sa a rob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!"

Ale v tú noc Pán oslovil Nátana: "Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať? Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som vyviedol synov Izraela z Egypta, až po dnešný deň, ale putoval som v šiatrovom obydlí. Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom? Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom. Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti veľké meno, aké majú tí najväčší na zemi. Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako prv, aj odo dňa, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Chcem ti dopriať pokoja od všetkých nepriateľov. A Pán ti oznamuje, že Pán postaví dom tebe. Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak sa previní, budem ho karhať ľudským prútom a ľudskými ranami. Ale svojej milosti ho nepozbavím, ako som jej pozbavil Šaula, ktorého som odstránil spred teba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!"

V tomto texte sa Boh prejavuje ako ten, ktorý chce bývať v stane, nie v dome, alebo chráme. Tento text by nám mohol napovedať ako máme považovať Boha, ako ho môžeme z istého uhla pochopiť. Položme si teda možno jednu nevýznamnú otázku: aký je rozdiel medzi stanom a domom?

Stan je prístrešok vytvorený pre človeka na ceste. Dnes je postavený na jednom mieste, zajtra na inom. Takisto vie odolávať rôznym teplotným výkyvom a nečasom: v najvyšších teplotách dňa daruje tieň a chlad, v chladných nociach človek v ňom nachádza teplo a oddych. Najdôležitejšie, je ale, že jeho štruktúra je elastická a je schopná sa prispôsobiť každej situácii. Stan sa nemôže stať stabilnou vecou, pretože musí byť neustále skladaný, aby mohol opäť postavený. Pre človeka sa stáva obydlím, útočišťom a vlasťou. Kto býva, ale v stane neznamená, že je bez vlasti, je iba v stave nájsť vlasť na každom mieste.

Dom, naopak je obydlie usadlého človeka. Dom sa dnes nestavia preto, aby zajtra bol zbúraný. Obvykle, ak sa stavia dom, stavia sa na celý život a stavia sa na solídnych základoch. Nemôže sa ako celá štruktúra zmeniť. Nemôže sa preniesť z hory ku moru iba preto, že sa niekomu páči viac pri mori, alebo doktor mu odporučil liečivý vzduch mora. V dome je človek pripútaný. V dome je všetko stabilizované a aj keby bol postavený do posledného detailu podľa mojich túžob, môže sa stať, že sa bude pre mňa neúnosnou klietkou a nikdy nie pravým domovom, alebo vlasťou.

V tomto zmysle by sme mohli povedať, že aj Boh sa stal bezdomovcom – odmietol bývať v stálom dome. Čo to znamená pre náš pojem Boha? Čo to znamená pre môj vzťah s Bohom?
Boh chce stále byť pri človeku. Tento je ale na neustálej ceste. Boh chce byť s človekom stále a kdekoľvek, chce byť pre človeka stále Niekto, a tak sa predstavuje iným spôsobom dieťaťu, mladému a iným spôsobom pre dospelého, trpiacemu, tomu kto prechádza od úspechu k úspechu.

Láskavosť Boha nemá hraníc práve v kontexte tohto biblického textu. Je veľmi sympatické, že Dávid sa nachádza v rozpakoch pred Bohom. V úvode textu sa síce píše, že mu Pán doprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, ale vieme, že mu stále niečo chýba: ešte sa nezastavil, nezačal počúvať a to najhoršie stále chce produkovať, tentoraz na stavebnom poli. Jeho nepokoj vychádza z toho, že sa hanbí za svoj pompézny palác z cédrového dreva, zatiaľ čo Boh býva v biednom stane. Ako keby sa priam cítil povinný, alebo donútený, aby umiestnil Boha primeraným spôsobom Jeho dôstojnosti.

A tak i dnes môžeme stretnúť mnohé Božie domy (v oboch zmysloch, či už chrámy, alebo štruktúry) pri ktorých ľudia urobili veľkolepo ich osobné výkony a sú prázdnymi. A Boh je kde? Nestáva sa náhodou pravdou, že napriek všetkému, by radšej býval radšej v nejakom stane? Boh je slobodný, ako nám to ukazuje tento text a odpoveď, ktorú dostáva Dávid prostredníctvom Nátanových úst, je najúčinnejším prehlásením tejto slobody, plnej milosti obrátenej v priazeň človeka: nie ty mne, ale ja tebe postavím dom, ktorý bude stáť naveky!
Teda vo všetkom našom snažení, nemôžeme stratiť vedomie, že Boh predchádza každý náš plán, každú našu činnosť. Toto, ale nech neurobí povrchným naše osobné úsilie, bez ktorého Boh nemôže postaviť náš dom. Naopak je nevyhnutné, ale je treba si uvedomiť, že jeho hodnota nepochádza z faktu, že žijeme z hojnosti našich osobných prestíži, ale z prísľubu Božieho.

Pre nás teda môže byť zamyslením:

1. Viem si nájsť v tomto období čas, ticho a pokoj a zamyslieť sa, čo chcem urobiť pre Boha?

2. Viem si uvedomiť a zasadiť svoje plány, aby korešpondovali s kontextom Božích plánov? Pre koho robím, to čo robím?

3. Viem si uvedomiť, že Boh nechce stavať svoj dom iba na mojich schopnostiach, prestížnych projektoch, ale predovšetkým na mojej dôstojnosti?