Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Za zasvätené osoby

    Láskavý Bože, ty si prisľúbil večný život v nebeskom kráľovstve tým, ktorí majú srdce čisté a sú chudobní duchom. Prosíme ťa za všetkých tých, ktorí sa rozhodli zanechať všetko, a by ti zasvätili celý svoj život prostredníctvom rehoľných sľubov. Nech sú svojou chudobou príkladom pre tých, čo majú nedostatok a trpia, svojou čistotou srdca nech otvárajú zrak všetkým, čo túžia hľadieť na Božiu tvár, a svojou poslušnosťou a verným nasledovaním evanjelia nech kráčajú k tebe, prameňu všetkých milostí. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Všetky zamyslenia

Má Boh pre každého osobitú vôľu?
Aby mali život a aby ho mali hojnejšie
List tomu, kto chce nasledovať Krista
Cesta
Povolaní patriť a poslaní povolávať
Žijeme svoje duchovné povolania?
Čo je to vírus DReDS?
Mária - vzor viery a hľadania Boha
Kto je tvojou oporou?
Svätý Pavol - vzor apoštolskej horlivosti
Povolanie
Povolanie ako dar
Totus Tuus
Dom a Boh
Čo mám robiť, aby som mal večný život?
Vojdi do svojej komôrky
Posúchy menejcennosti

Návštevníci našej stránky

Dnes:44
Tento týždeň:642

Práve je tu on-line 85 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Povolanie ako dar

"Túžim po tom, aby som mohla splniť veľkú a vznešenú úlohu..."
Držím v ruke veľmi malý, priam nepatrný balík. Vyzerá to ako nejaký dar.
Odkiaľ je a čo v sebe skrýva? Túžim ho rozbaliť a odhaliť jeho obsah. Cítim, že je v ňom veľa lásky, ale aj tajomstva. Dar sa neodmieta, už len kvôli Tomu, kto nám ho daroval, lebo nijako sme si ho nezaslúžili. Dal nám ho preto, lebo to sám chcel, lebo má nato nejaký dôvod. A práve v tom je veľkosť daru: ukrýva v sebe lásku a nezištnosť darcu. Uvažujme chvíľu o hodnote toho, čo nám bolo darované a k čomu sme všetci povolaní.

"Potom Pán, Boh, utvoril z hliny človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života a tak sa stal človek živou bytosťou."/ Gn 2, 7/

Boh nám daroval život. Dal nám nás takých, aký sme. So všetkými prisľúbeniami i nástrahami nášho života, s námahami a zlyhaniami, so všetkým, čoho sme schopný i neschopný. Dostali sme dokonale vybavené telo, blízkych ľudí, priateľov. Vložil do nás cit a tvorivý potenciál a s tým všetkým nás priniesol do tohto sveta, ktorým sme obklopený. Naša existencia si zaslúži, aby sme za ňu ďakovali, pretože je milosťou, ktorú dostávame z Jeho rúk. Je priam básnickým dielom Jeho lásky k nám. Boh nám darúva plnosť života a povoláva nás k jeho napĺňaniu.
"...Preto je v každom čase a na každom mieste blízky človeku. Volá ho a pomáha mu, aby ho hľadal, poznával a zo všetkých síl miloval“. /KKC 1/

Prvotné povolanie je povolanie k životu s Bohom, k hľadaniu Jeho tváre. Toto je naša vďačnosť, plnosť nášho života a teda odpoveď človeka na Božie volanie. Sme na ceste večného hľadania Boha a jeho poznávania. On sám nás na túto cestu neustále povoláva.
Je to cesta neustáleho pohybu a rastu, neustále napĺňanie sa Bohom, ktorého nikdy neobsiahneme v plnej miere, lebo prevyšuje naše bytie. Je pre nás tajomstvom, ktoré nás priťahuje stále viac a viac a len v Ňom nájde naša duša naplnenie. Náš vnútorný zmätok a rozpoltenosť nepotrvá naveky. Uberáme sa v ústrety nebu.

Všetci sme povolaní k svätosti, teda k plnosti života. Už teraz máme po nej túžiť a žiť ju. Hľadajme vášnivo Boha a prosme ho, aby prišlo jeho kráľovstvo. Hľadaním dávame najkrajší dar tým, ktorých milujeme. Čo viac môžeme chcieť dosiahnuť pre naše šťastie a šťastie druhých? "Boh sám stačí." /Mary Ward /

Boh povoláva celé ľudstvo, aby urobilo zjavným Jeho obraz a premenilo sa na obraz Ježiša Krista. V Ježišovi sme dostali tvár podobnú Bohu. Vrátil nám pôvodnú krásu, keď nás očistil od hriechov.
"Aký bol najkrajší dar, ktorý si dostal? Ešte lepšie, aký bol najkrajší dar, čo si kedy dal? Možno si vybavíš, že v každom prípade bol najkrajší dar ten previazaný hlbokými citmi darcu, ten, ktorý obsahoval kúsok z neho."/Wanda Fultonová/

Čo teda túžim darovať Bohu ja? Ak sa nad tým hlboko zamyslím, zisťujem, že jediné, čo mu môžem dať je moja odpoveď na to, k čomu ma On volá. Jediné, čo mám, je práve moje slobodné Áno, ktorým si volím život.

Aj keď všetci smerujeme k jednému cieľu, cesty sú rôzne a každý je na ňu volaný osobným spôsobom. Podstata je však stále tá istá. Tu nastáva dialóg medzi mnou a Bohom, je to len náš jedinečný vzťah. Tak ako sa Boh darúva mne, túžim zo svojej podstaty dať sa aj ja Jemu. Tu začína cesta osobného povolania k svätosti, ktorá je u každého originálna, jedinečne darovaná Bohom. Len ak ju nájdeme a slobodne na ňu vykročíme s vedomím, že Boh ide s nami a na jej konci nás čaká, nájdeme plnosť života a budeme naveky s Ním. Dôležité je uveriť Jeho prisľúbeniu, hlasu, ktorým nás volá a odovzdať sa mu.

"Ó, Pane, zmiluj sa a daj, aby sme sa odvážili spraviť čin, ktorý, ako dobre vieme, spraviť treba. Nech neváhame kvôli pohodliu či slovám z ( ľudských ) úst, či svojmu vlastnému životu. Volajú nás majestátne dôvody - oslobodiť ženy, vychovávať deti, položiť na kolená nenávisť, vraždy a biedu - všetky tieto a ďalšie. Volajú však hlasmi, ktoré znamenajú prácu, obetu a smrť. (Kiež nájdeme spôsob, ako sa s tým porátať. )"/ W.E.B.Du Bois/

sr. Miroslava CJ