Pastorácia povolaní na Slovensku

  • Vďaka Ježiš

    Dobrý Bože, daroval si mi dnešný deň,
    iný, ako ten včerajší,
    iný, ako bude zajtra.
    Ďakujem Ti zaň a prosím:
    Daj mi oči, aby som vnímala
    aj neviditeľnú krásu.
    Daj mi sluch, aby som počula
    aj nevyslovené slová.
    Daj mi chápavú myseľ,
    aby som vedela pomôcť utrápeným.
    Daj mi ruky, aby som hladila
    tváre ubiedených.
    Daj mi nohy, aby ma viedli
    cestou spásy.
    Daj mi silu,
    aby som si zachovala čistú dušu,
    nezatemnenú hriechom.
    Daj mi pevnú vôľu,
    aby som sa obetovala za iných.
    Daj mi schopnosť
    rozdávať úsmev tým,
    ktorí sa už zabudli smiať.
    Daj mi milujúce srdce,
    aby som spoznala,
    aké krásne je ľúbiť.
    Daj mi pevné plecia,
    aby som statočne niesla svoj kríž.
    Vlož mi do úst slová,
    ktorými budem ohlasovať
    tvoje meno pred ľuďmi,
    ktorí neveria v Teba.
    Pomôž mi milovať;
    pomôž mi stať sa dnes
    lepším človekom.

    Amen.

Všetky zamyslenia

Má Boh pre každého osobitú vôľu?
Aby mali život a aby ho mali hojnejšie
List tomu, kto chce nasledovať Krista
Cesta
Povolaní patriť a poslaní povolávať
Žijeme svoje duchovné povolania?
Čo je to vírus DReDS?
Mária - vzor viery a hľadania Boha
Kto je tvojou oporou?
Svätý Pavol - vzor apoštolskej horlivosti
Povolanie
Povolanie ako dar
Totus Tuus
Dom a Boh
Čo mám robiť, aby som mal večný život?
Vojdi do svojej komôrky
Posúchy menejcennosti

Návštevníci našej stránky

Dnes:18
Tento týždeň:596

Práve je tu on-line 27 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Cesta

To je to slovo, čo opisuje, kadiaľ pôjdeme - cesta. Cesta života.

Opýtať sa maličkého škôlkára, čím chce byť, je jedna z najmilších otázok, pretože jeho odpoveď je ešte úprimná, plná fantázie a čarovného sveta. No opýtame sa študenta a odpoveď už nie je tak jasná. Odpoveď je zrazu: "Neviem". Zrazu už nepozná ten čarovný svet ako kedysi...

 

Cesta života je o tom, akými ľuďmi vlastne chceme byť. Čo v nás je? Ako s tým žiť a ako to použiť? To sú otázky, ktoré mnohým lámu hlavu. Odpoveď na ne hľadá každý z nás. Otázky typu "čo sú v skutočnosti naše hodnoty?" a "aký život chceme vlastne žiť?" sú veľakrát ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá, pretože byť dobrým človekom nie je len vonkajšia fasáda. Je to niečo viac, niečo, od čoho závisí aj osud celého nášho sveta.

V detstve mal v sebe dobro určite každý z nás, či Európan alebo Američan, bielej alebo čiernej pleti, so zelenými alebo hnedými očami, každý. Ale kto chce byť taký úprimný ako dieťatko? Kto vlastne chce ostať tým nevinným bábätkom? Niektorí ľudia sa poddajú okoliu, pretože - ako povedal jeden múdry človek - "S akými ľuďmi sa stretávame, takými sa staneme." A tak zrazu nie sú sami sebou. Tak veľmi túžime byť pre niekoho dôležití, až zabúdame na to, čo v nás je, a dokážeme to zahodiť. A pritom si neuvedomujeme, že len keď človek ostane sám sebou, je pre svet najcennejší. Prečo, ak sa dostaneme do zlej partie, chceme tiež byť zlými? Prečo nepovstaneme a tých zlých neskúsime priviesť k dobru?

Veď to môžeme byť práve my, ktorí dokážu vstať a bojovať za pravé hodnoty, za naše dobro a krajší svet. My sme neboli stvorení zo šelmy. Boli sme stvorení z lásky a láska na tomto svete bola prvá pretože Boh je láska. Presne nad týmto sa skúsme zamyslieť! My nie sme stvorení zo zla - my sa zlými stávame práve tu. Ak však zostaneme dobrými a milujúcimi ľuďmi, potom začne fungovať dobro, priateľstvo, láska a aj to najdôležitejšie, mier.

Potom si už ľahšie vyberieme všetko ostatné, dokonca aj tú našu cestu života. A povolanie sa zrazu môže stať naším priateľom. Už to nebude veľký čierny mrak v našich hlavách, ale stane sa slnkom, ktoré osvecuje, k čomu máme najbližšie. A rozhodovanie, aké povolanie je to naše, bude potom vďaka dobrým ľuďom oveľa ľahšie...

Klaudia Hricová