Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Damiana sa modlí za tých, čo hľadajú svoju životnú cestu.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

  • Odpusť mi

     

    Drahý Ježišu,
    odpusť mne,
    odlúčenej duši, ktorá sa ťa zriekla,
    pretože som bol slepý.
    Prepáč mi, že som zamenil tvoju lásku za bezcenné veci,
    ktoré nič neznamenajú.
    Pomôž mi nájsť odvahu kráčať po tvojom boku,
    prijať s vďačnosťou tvoju lásku a milosrdenstvo.
    Pomôž mi zostať blízko tvojmu Najsvätejšiemu Srdcu
    a už nikdy viac sa od Teba nevzdialiť.
    Amen

Návštevníci našej stránky

Dnes:97
Tento týždeň:394

Práve je tu on-line 20 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Karmelitánsko-tereziánska únia Tereziánsky Karmel

 Podrobnosti o nás nájdeš tu:

 

Karmelitánska rodina má svoje korene v dosť ďalekej minulosti a svoje meno má od pôvodného miesta, hory
Karmel v Izraeli. Je to jediný rehoľný rád, ktorý vznikol vo Svätej zemi, na hore proroka Eliáša a ktorý bol zasvätený
Panne Márii Karmelskej. Práve tieto dve postavy - postava svätého Eliáša a Panny Márie, boli počiatkom povolania prvých karmelitánov. Prorok ich vedie k neustálemu hľadaniu Boha a k túžbe učiť ľudí pozerať „hore”. Od Panny Márie preberajú ochotu k načúvaniu každého Božieho slova a hlbokú nazaretskú spiritualitu; ich povolaním je kontemplácia.

Karmelitánsky rád, ktorého vznik datujeme do 12. storočia, sa rýchle rozšíril do celej Európy. Po období dekadencie počas renesancie nabral nový rozlet v 16. storočí so sv. Teréziou z Avily a sv. Jánom z Kríža. Terézia dáva vznik úplne kontemplatívnej forme ženskej vetvy. Chce, aby sa jej sestry obetovali a modlili sa za svet, ktorý horí, a aby podporovali misionárov, ktorí bojujú v prvej línii. Onedlho vzniká aj mužská vetva tereziánskeho Karmelu, alebo „bosí”, ktorí sa stávajú apoštolmi a misionármi aj v najvzdialenejších častiach sveta. Obidve vetvy majú jeden cieľ: hľadať Boha v modlitbe a svedčiť o ňom všetkým ako o Otcovi a priateľovi. Svätá Terézia ich učila, že modlitba nie je nič iné ako zotrvávanie v prítomnosti Boha,
o ktorom vieme, že nás miluje a chce len naše dobro. Širšia rodina Počas mnohých rokov sa karmelitánska rodina obohacuje o nové formy života, ktoré zdieľajú ten istý ideál. Nové rodiny mali pečať rehoľného života, no vznikali aj sekulárne inštitúty. S nimi schádza kontemplá cia úplne „z hory”, aby naplnila cesty ľudí a aby posvätila spoločnosť znútra. Karmelitánsko-tereziánska únia je jednou z týchto inštitútov.

Karmelitánsko-tereziánska únia vznikla v r. 1947 pri sanktuáriu Panny Márie Karmelskej v Capannori pri Lucce (Taliansko) z inšpirácie karmelitánskeho pátra Luigiho od Nepoškvrnenej Panny Márie (1911 -1983). Prvá myšlienka sa mu zrodila v srdci z konštatovania, že by ich materinsky sprevádzali na ich ceste zasväteného života tak, ako bola Mária vedľa Krista. Bolo nevyhnutné, aby okrem iného, žili podľa karmelitánskeho ideálu a aby s entuziazmom spolupracovali na jeho šírení svojím životom vo svete stále nepokojnom, ale hladnom po Absolútne. Formy prináležitosti a rozšírenie Od svojho generálneho zhromaždenia v r. 1969 inštitút ponúka dve formy prináležitosti: ako zasvätené a ako pričlenené (aderentné). Zasvätené členky sú zasvätenými osobami v plnom rozsahu, či sa už dávajú úplne k dispozícii iniciatívam inštitútu alebo si volia život s rovnakými ideálmi, ale tam, kde žijú, vo svojej profesii. Aderentné - pričlenené sú tie, ktoré žijú svoje kresťanské povolanie v duchu inštitútu bez záväzkov formálneho zasvätenia (vydaté, vdovy a slobodné, orientované viac-menej k manželstvu). Uvedomujúc si stále viac svoje povolanie v Cirkvi a vo svete sa inštitút - aj keď v menšom rozsahu - rozšíril do rôznych oblastí Talianska a je zastúpený aj na Malte, na Slovensku a v írsku. Novými konštitúciami, schválenými Cirkvou v r. 1985, sa inštitút prezentuje ako verný pôvodným snahám a zároveň ako otvorený smeru, ktorý mu Duch Svätý ukazuje prostredníctvom rôznych udalostí a skrze slová Magistéria Cirkvi, aby tak rástla a rozvíjala sa vždy viac podľa božích zámerov a pre dobro spoločnosti.

Sestra Karmelitánsko-tereziánskej únie sa stáva Ježišovou učeníčkou, podieľajúc sa na evanjeliových radách prostredníctvom troch sľubov, avšak nie v kláštore, ale v zamestnaní, v ktorom sa nachádza a v bežných spoločenských udalostiach. Tým, že užíva vlastné dobrá skromne, chce byť chudobná s chudobným Kristom. Vo svojom povolaní sa chce pripodobniť Kristovi aj poslušnosťou Bohu Otcovi.Povolaná k duchovnému materstvu, volí si život čistoty, aby bola úplne otvorená pre bratov a sestry.