Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Damiana sa modlí za tých, čo hľadajú svoju životnú cestu.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

  • Kratšia modlitba zasvätených v roku zasväteného života

    Najvyšší a slávny Boh, náš Otec, ďakujeme ti za dar zasväteného života. Ďakujeme ti, že počúvaš naše snahy o tvoju oslavu, že môžeme prijímať tvojho milovaného Syna v chlebe života, že nám uprostred zápasov dávaš zakúsiť svoj pokoj a radosť.
    Dobrotivý Pane Ježišu, naša jediná láska, daj, aby sme v pravej slobode ducha kráčali po úzkej a strmej ceste evanjeliovej dokonalosti, ktorú chváli Sväté písmo. Udeľ nám schopnosť byť pre tento svet znakom Božej lásky a znamením nebeských dobier.
    Duch Svätý, Bože, darca všetkých darov, rozpáľ naše chladné srdcia ohňom svojej lásky, aby sme vždy a všade nosili v sebe horlivú túžbu po svätosti. Pohnutí tvojím vnuknutím znova túžime obnoviť si naše rehoľné sľuby a zachovať ich verne až do konca životom v chudobe, čistote a poslušnosti.
    Presvätá Panna, Matka Božia Mária, tvoja stála a mocná ochrana nech nás sprevádza nebezpečenstvami života do prístavu spásy. Nauč nás žiť na chválu a slávu Najsvätejšej Trojice, aby sme mohli dosiahnuť dokonalú lásku v službe Bohu, Cirkvi a ľuďom.
    Amen.

Návštevníci našej stránky

Dnes:44
Tento týždeň:471

Práve je tu on-line 16 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Sekulárny inštitút don Boscových dobrovoľníčok

V roku 1917 zachytila don Boscova myšlienka mať
zasvätených saleziánov vo svete dona Rinaldiho, tretieho
don Boscovho nástupcu. Začal svoje dielo s oratoriánka-
mi, ktoré prejavovali takéto túžby. Boh jeho prácu požeh-
nával. Dnes je Sekulárny inštitút don Boscových dobro-
voľníčok inštitútom pápežského práva a je rozšírený po
celom svete. Na Slovensku začal inštitút svoju činnosť
pred viac ako štyridsiatimi rokmi.
My, don Boscove dobrovoľnícky, chceme byť „svetlom,
solbu a kvasom” v dnešnom svete. To svetlo každé ráno
zažíhame od Zmŕtvychvstalého Krista. Svoj život modlitby
neustále živíme a obnovujeme z prameňov kresťanskej
spirituality: z Božieho slova a liturgie. Usilujeme sa pre-
mieňať svoj život na trvalý dialóg s Pánom. Sme kontem-
platívne v každodennosti, učíme sa poznávať prítomnosť
Boha vo svete a v dejinách a objavujeme Jeho lásku, prí-
tomnú najmä v človekovi. Pozemské skutočnosti chápe-
me v evanjeliovom kľúči a úplne sa dávame k dispozícii
Otcovi. Niektoré chvíle dialógu s Pánom uprednostňuje-
me ako chvíle konverzie a obnovy. Vzor svojej modlitby
vidíme v Kristovi a v spojení s Ním sa učíme milovať Otca
i bratov tak, ako ich miloval On. Eucharistia je zdrojom a
vrcholom našej modlitby. Z tohto daru sa usilujeme urobiť
stredobod svojho života, prameň viery a nádeje, pokrm
lásky k Bohu a ku každému stvoreniu. Vo Svätom písme,
najmä v Evanjeliu, nám Boh zjavuje tajomstvo svojej lás-
ky a my sa učíme objavovať Kristovu tvár, jeho lásku, jeho
úmysly, jeho apoštolskú túžbu.
Panna Mária je pre nás vzorom života zasväteného
vo svete. U nej nachádzame vlastnosti typické pre naše
povolanie. S vierou prijímala tajomstvo Krista v každo-
dennosti a vlastné zasvätenie Bohu prežívala tak, že sa
v ničom nelíšila od žien svojej doby: v práci nachádzala
prostriedok živobytia i posväcovania. Pozorná k potrebám
druhých milovala spravodlivosť, bola verná aj v ťažkých
chvíľach. Na kalvárii prijala duchovné materstvo, ktorým
sa stala matkou všetkých ľudí. V jej materskej prítomnosti
nachádzame pomoc a s ňou chceme chváliť Otca za divy,
ktoré vykonal. Nezverejňujeme svoje zasvätenie, lebo
sekulárna povaha nášho povolania vyžaduje, aby sme
žili ako ostatní ľudia, ak je to zlučiteľné s požiadavkami
zasvätenia. To nám umožňuje účinne a všade apoštolovať v súlade so zmýšľaním nášho zakladateľa. Každá z
nás si preto zodpovednou rezervovanosťou chráni
svoj zasvätený stav vo svete a ešte väčšmi chráni
pred zverejnením zasvätený stav ostatných členiek
Inštitútu. Niekedy práve tento štýl utajeného, nezve-
rejneného zasvätenia robí náš život náročným, ale
hlavne opravdivým, vyžadujúcim vernosť Kristovi
v najrozmanitejších spoločenských prostrediach a
v najneočakávanejších situáciách. Skutočnosť, že
naša činnosť je pestrá, so širokým záberom, nás
napĺňa radosťou, lebo tak Kristus aj prostredníc-
tvom nášho sekulárneho inštitútu nevylučuje zo
svojej lásky nijakú oblasť ľudskej existencie.
Už sám život je poslaním a život v čistote, chu-
dobe a poslušnosti sa stáva najúčinnejšou cestou,
ako byť vo svete svetlom, soľou a kvasom. Posilne-
né Kristom, ideme do sveta medzi našich bratov
a sestry. Prácou sa podieľame na námahe ľudí,
sme s nimi solidárne v úsilí o spravodlivejšie a ľud-
skejšie usporiadanie sveta. Chceme byť aktívne a
zodpovedne prítomné v prostredí, kde človek žije a
pracuje. Apoštolátom don Boscovej dobrovoľ¬nícky
je „byť in”, „byť práve tu”.
Dobrovoľnícka dona Bosca pracuje v don Bos-
covom duchu a štýle v mládežníckom a cirkevnom
prostredí, v rodine a škole, v politickej strane, vo
verejnej správe... Každodenné životné prostredie je
terén, ktorý si zvolila pre svoju apoštolskú činnosť.
Tu nachádza význam svojho postavenia ako žena,
zmysel svojho spoločenského zaradenia a zasvä-
tenia. Nepotrebuje sa oddeľovať od iných, aby im
bola k dispozícii. Prítomná je na mieste, kde žije,
kde pracuje, kde miluje. Jej poslušnosť je pružná.
Týka sa toho, čo každý deň prináša, lebo v tom sa
konkrétne prejavuje Boží plán s každým človekom.
Ide o novú, originálnu voľbu, ku ktorej sa odhodlá
práve človek, ktorý sa rozhodol pre tvrdý život bez
akejkoľvek záchrannej siete. Práca sa stáva bež-
ným a privilegovaným miestom nášho stretávania
sa s Bohom a bratmi, ktorým prinášame základné
hodnoty svojho sekulárneho zasvätenia.