Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Damiana sa modlí za tých, čo hľadajú svoju životnú cestu.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

  • Odpusť mi

     

    Drahý Ježišu,
    odpusť mne,
    odlúčenej duši, ktorá sa ťa zriekla,
    pretože som bol slepý.
    Prepáč mi, že som zamenil tvoju lásku za bezcenné veci,
    ktoré nič neznamenajú.
    Pomôž mi nájsť odvahu kráčať po tvojom boku,
    prijať s vďačnosťou tvoju lásku a milosrdenstvo.
    Pomôž mi zostať blízko tvojmu Najsvätejšiemu Srdcu
    a už nikdy viac sa od Teba nevzdialiť.
    Amen

Návštevníci našej stránky

Dnes:33
Tento týždeň:446

Práve je tu on-line 34 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Sekulárny inštitút don Boscových dobrovoľníčok

V roku 1917 zachytila don Boscova myšlienka mať
zasvätených saleziánov vo svete dona Rinaldiho, tretieho
don Boscovho nástupcu. Začal svoje dielo s oratoriánka-
mi, ktoré prejavovali takéto túžby. Boh jeho prácu požeh-
nával. Dnes je Sekulárny inštitút don Boscových dobro-
voľníčok inštitútom pápežského práva a je rozšírený po
celom svete. Na Slovensku začal inštitút svoju činnosť
pred viac ako štyridsiatimi rokmi.
My, don Boscove dobrovoľnícky, chceme byť „svetlom,
solbu a kvasom” v dnešnom svete. To svetlo každé ráno
zažíhame od Zmŕtvychvstalého Krista. Svoj život modlitby
neustále živíme a obnovujeme z prameňov kresťanskej
spirituality: z Božieho slova a liturgie. Usilujeme sa pre-
mieňať svoj život na trvalý dialóg s Pánom. Sme kontem-
platívne v každodennosti, učíme sa poznávať prítomnosť
Boha vo svete a v dejinách a objavujeme Jeho lásku, prí-
tomnú najmä v človekovi. Pozemské skutočnosti chápe-
me v evanjeliovom kľúči a úplne sa dávame k dispozícii
Otcovi. Niektoré chvíle dialógu s Pánom uprednostňuje-
me ako chvíle konverzie a obnovy. Vzor svojej modlitby
vidíme v Kristovi a v spojení s Ním sa učíme milovať Otca
i bratov tak, ako ich miloval On. Eucharistia je zdrojom a
vrcholom našej modlitby. Z tohto daru sa usilujeme urobiť
stredobod svojho života, prameň viery a nádeje, pokrm
lásky k Bohu a ku každému stvoreniu. Vo Svätom písme,
najmä v Evanjeliu, nám Boh zjavuje tajomstvo svojej lás-
ky a my sa učíme objavovať Kristovu tvár, jeho lásku, jeho
úmysly, jeho apoštolskú túžbu.
Panna Mária je pre nás vzorom života zasväteného
vo svete. U nej nachádzame vlastnosti typické pre naše
povolanie. S vierou prijímala tajomstvo Krista v každo-
dennosti a vlastné zasvätenie Bohu prežívala tak, že sa
v ničom nelíšila od žien svojej doby: v práci nachádzala
prostriedok živobytia i posväcovania. Pozorná k potrebám
druhých milovala spravodlivosť, bola verná aj v ťažkých
chvíľach. Na kalvárii prijala duchovné materstvo, ktorým
sa stala matkou všetkých ľudí. V jej materskej prítomnosti
nachádzame pomoc a s ňou chceme chváliť Otca za divy,
ktoré vykonal. Nezverejňujeme svoje zasvätenie, lebo
sekulárna povaha nášho povolania vyžaduje, aby sme
žili ako ostatní ľudia, ak je to zlučiteľné s požiadavkami
zasvätenia. To nám umožňuje účinne a všade apoštolovať v súlade so zmýšľaním nášho zakladateľa. Každá z
nás si preto zodpovednou rezervovanosťou chráni
svoj zasvätený stav vo svete a ešte väčšmi chráni
pred zverejnením zasvätený stav ostatných členiek
Inštitútu. Niekedy práve tento štýl utajeného, nezve-
rejneného zasvätenia robí náš život náročným, ale
hlavne opravdivým, vyžadujúcim vernosť Kristovi
v najrozmanitejších spoločenských prostrediach a
v najneočakávanejších situáciách. Skutočnosť, že
naša činnosť je pestrá, so širokým záberom, nás
napĺňa radosťou, lebo tak Kristus aj prostredníc-
tvom nášho sekulárneho inštitútu nevylučuje zo
svojej lásky nijakú oblasť ľudskej existencie.
Už sám život je poslaním a život v čistote, chu-
dobe a poslušnosti sa stáva najúčinnejšou cestou,
ako byť vo svete svetlom, soľou a kvasom. Posilne-
né Kristom, ideme do sveta medzi našich bratov
a sestry. Prácou sa podieľame na námahe ľudí,
sme s nimi solidárne v úsilí o spravodlivejšie a ľud-
skejšie usporiadanie sveta. Chceme byť aktívne a
zodpovedne prítomné v prostredí, kde človek žije a
pracuje. Apoštolátom don Boscovej dobrovoľ¬nícky
je „byť in”, „byť práve tu”.
Dobrovoľnícka dona Bosca pracuje v don Bos-
covom duchu a štýle v mládežníckom a cirkevnom
prostredí, v rodine a škole, v politickej strane, vo
verejnej správe... Každodenné životné prostredie je
terén, ktorý si zvolila pre svoju apoštolskú činnosť.
Tu nachádza význam svojho postavenia ako žena,
zmysel svojho spoločenského zaradenia a zasvä-
tenia. Nepotrebuje sa oddeľovať od iných, aby im
bola k dispozícii. Prítomná je na mieste, kde žije,
kde pracuje, kde miluje. Jej poslušnosť je pružná.
Týka sa toho, čo každý deň prináša, lebo v tom sa
konkrétne prejavuje Boží plán s každým človekom.
Ide o novú, originálnu voľbu, ku ktorej sa odhodlá
práve človek, ktorý sa rozhodol pre tvrdý život bez
akejkoľvek záchrannej siete. Práca sa stáva bež-
ným a privilegovaným miestom nášho stretávania
sa s Bohom a bratmi, ktorým prinášame základné
hodnoty svojho sekulárneho zasvätenia.