Mojžiš & Pavol - Choď…

Podrobnosti

17. jún 2009

Predstav si, že sedíš vo svojej izbe a z kuchyne sa ozve hlas tvojej mami: „Marek!“ alebo „Zuzka!“ ... (môžeš si doplniť to tvoje meno...) Ty prerušíš svoju prácu a prídeš do kuchyne. Ako by si zareagoval, keby sa mamina usmiala a povedala ti: „Nič nechcem, len tak som na teba zavolala.“

Nejdem opisovať reakcie, ale určite by si pri najbližšej príležitosti rozmýšľal, či zareaguješ na oslovenie alebo zostaneš pri svojej činnosti, lebo čo keď je to volanie „len tak“.

Ak Boh oslovil Mojžiša, Šavla a mnohých ďalších, tak to nebolo „len tak“ z dlhej chvíle, ani nie preto, že sa chcel uistiť, že sú to naozaj oni a že nemajú zaľahnuté v ušiach. Za každým Božím oslovením je ukryté poslanie.

Pre Mojžiša má na úvod pripravené dvojaké poslanie – prvé: „...poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ a druhé: „Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: „Zjavil sa mi Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba... Oni poslúchnu tvoj hlas a pôjdeš ty a starší Izraela k egyptskému kráľovi...“ Čo bolo pre Mojžiša náročnejšie? Keď sa vrátime na prvé stránky Knihy Exodus, či sa preklikáme k januárovému zamysleniu, zistíme, že prvá aj druhá úloha, ktorú pred Mojžiša stavia Boh, je z ľudského hľadiska maximálne riskantná, až život ohrozujúca. Kto by sa vybral do nepriateľského tábora, keď vie, že vo chvíli, keď by vstúpil na toto územie, bol by synom smrti? A kto by riskoval život pre niekoho, kto svojim záchrancom už raz opovrhol? Vie vôbec Boh, čo žiada od Mojžiša?...

Šavol je tiež poslaný. Najskôr iba do mesta, do ktorého sa aj sám uberal, ale teraz už z iných dôvodov: „...choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“ Šavol stál pred životnou voľbou – vrátiť sa do Jeruzalema alebo vstúpiť do Damasku? Mohol sa vrátiť a zrejme by zostal slepý do konca svojho života. Rozhodol sa stúpiť do Damasku a zostal slepý iba tri dni. Cez učeníka Ananiáša sa mu vracia telesný zrak, dáva sa pokrstiť a je naplnený Duchom Svätým. Práve Ananiášovi Pán odhaľuje svoj plán so Šavlom: „...jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.“ Pri takýchto slovách chodí človeku po chrbte mráz... Šavol sa ocitá na druhej strane. Z farizeja stáva sa učeník a apoštol, z prenasledovateľa prenasledovaný, z nepriateľa najvernejší priateľ. Myslíš, že to bola jednoduchá zmena v Šavlovom živote?

Na živote týchto dvoch mužov môžeme vidieť, že nič sa nedeje len tak, že aj v našom živote je všetko súčasťou veľkého Božieho plánu, ktorý má so svojim ľudom. Na jeho uskutočnení Boh počíta aj s našou – teda mojou, tvojou – účasťou. Ak úprimne hľadáme, nie je možné, aby sme prepočuli Jeho hlas. On nás totiž oslovuje našim menom. Nech už sa v živote nachádzaš kdekoľvek, buď si istý, že toto miesto sa môže stať miestom tvojho stretnutia sa so živým Bohom, miestom snáď aj „búrlivej diskusie“ – kladenia otázok a nachádzania odpovedí – miestom povolania a prijatia veľkého poslania, ktoré na tomto svete môžeš naplniť iba ty. Máš pocit, že je to priveľké na tvoje plecia? Že Boh je náročný a žiada od teba priveľa? Je to možné. On má právo žiadať oveľa viac ako ktokoľvek iný z jediného dôvodu: zostáva s tebou, aby ti pomáhal – tak ako Mojžišovi, Šavlovi... Aj ty môžeš všetko v tom, ktorý ťa posilňuje... Žijeme preto, že sme povolaní.