logotype

Svedectvá povolaných


sú príbehy tých šťastných, čo už našli svoju cestu.

Dúfame, že sa mnohí povolaní radi podelia s rozprávaním o svojej ceste. Ak chcete zdieľať svoj príbeh s hľadajúcimi mladými ľuďmi v rámci tohto blogu, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

VŠETKY ČLÁNKY TOHTO BLOGU

 

 

Svedectvá z Angelus.sk

Svedectvá na TV LUX

Svedectvá na Vocation.com

Kto je on-line...

Práve tu je 10 návštevníkov a žiadni koordinátori on-line

Povolanie je dar a tajomstvo. Akékoľvek povolanie – či do manželstva alebo do zasväteného života - je nezaslúženým darom a zároveň je tajomstvom, pretože nikdy nepochopíme logiku Božieho výberu. Jedno je však isté, že obe cesty: aj cesta rodinného života, aj cesta zasväteného života sú rovnocenné a Bohu rovnako milé. Najdôležitejšie je, aby sme spoznali miesto, ktoré nám Pán  od večnosti určil vo svojom pláne lásky, naplno a verne žili zverený dar povolania napriek všetkým prekážkam, a tak budeme šťastní nielen my, ale aj všetci okolo nás.

pokračovanie...

 Ani si nevieš predstaviť, ako dlho som odkladal napísať toto svedectvo...  vyliatie srdca... podelenie sa...  alebo, ako to nazvať... pár spomienok, ako to bolo s mojím povolaním...  Je ťažké o sebe písať, ale povzbudzujem sa, veď to Boh pôsobil. Je to o tom, ako On koná. Tak dobre. Ideme na to.

pokračovanie...

Pri čítaní týchto riadkov sa dozvieš o viere dvoch ľudí, ktorí našli svoju cestu, cestu spásy, nádeje a lásky. Prvým z nich je príbeh chlapca, ktorého život je mne osobne dobre známy. Je „vložený“ do príbehu Abraháma, ktorý vo svojom vnútri začul Boží hlas, uveril jeho slovu a odišiel zo svojej krajiny, hoci ani sám nevedel, kam ide... 

pokračovanie...

Keď ma moja mama ešte len čakala, od prvých momentov jej bol odporúčaný potrat pre jej vek (36) a pre ďalšie zdravotné problémy, pre ktoré ju v 2. mesiaci tehotenstva museli hospitalizovať. K potratu mala mojich rodičov motivovať i dookola opakovaná prognóza postihnutého dieťaťa.

pokračovanie...

 Napriek tomu, že pochádzam z kresťanskej rodiny, chodenie do kostola bolo pre mňa často len splnenie si akejsi duchovnej povinnosti. Najhoršie to bolo v puberte, keď som chodila tak, ako väčšina ostatných, s partiou na zábavy. No, a prísť zo zábavy o piatej ráno a vstávať už o pol deviatej na omšu do kostola, to bolo hotové utrpenie.

pokračovanie...

Od desiatich rokov som sa modlila za dobrého manžela. Rodičia a súrodenci počúvali moje výroky typu: „Je mi jedno, ako bude vyzerať, len aby ma mal rád!“ Často sa zhodli, že sú „naozaj veľmi zvedaví, kto to bude.“

pokračovanie...

Som sestra Martina Benedikta z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého.

Narodila som sa v kresťanskej rodine a spolu s mojimi tromi súrodencami som bola vychovávaná v živej
viere dopĺňanej príkladným svedectvom mojich rodičov a starých rodičov.

pokračovanie...