V tichu jednej noci
- Podrobnosti
- 22. január 2012
Pri čítaní týchto riadkov sa dozvieš o viere dvoch ľudí, ktorí našli svoju cestu, cestu spásy, nádeje a lásky. Prvým z nich je príbeh chlapca, ktorého život je mne osobne dobre známy. Je „vložený“ do príbehu Abraháma, ktorý vo svojom vnútri začul Boží hlas, uveril jeho slovu a odišiel zo svojej krajiny, hoci ani sám nevedel, kam ide...
Pán povedal Abramovi:
„Odíď zo svojej krajiny,
od svojho príbuzenstva
a zo svojho otcovského domu
do krajiny, ktorú ti ukážem.“ (Gn 12,1)
Bol raz jeden chlapec, vravieval o sebe: „Som Bohom milovaný. Dokonca to mám zapísané v krstnom mene. Pán mi dal toto meno, aby som nezabudol na neho a ostal mu navždy verný.“ No bola to dlhá cesta, kým prvýkrát vyslovil tieto slová. Boh stál pri ňom, chránil ho a sprevádzal celým životom, aj keď si to zo začiatku vôbec neuvedomoval. Chlapec rástol a dospieval. Prišiel čas, keď kvôli štúdiu musel odísť z domu „do sveta“. Vo veľkom meste, nazvime ho „Haran“ (porov. Gn 12,4), do ktorého chlapec prišiel, žilo mnoho pohanov, ktorí uctievali množstvo bohov. Postupne si spomedzi nich vyberá aj on sám, a to tých najpríjemnejších. Uctieval ich s veľkou horlivosťou. No „Bohom milovanému“ sa postupom času prestalo dariť, začal mať problémy v škole i doma, a tak hľadal útočisko u svojich bohov. Ale oni zostali hluchí a slepí. Spoznal ich falošnosť a spomenul si na Boha svojich rodičov i starých rodičov. Raz, keď v tichu jednej noci volal k tomuto Bohu, ON mu na jeho volanie odpovedal... Veď celý ten čas na túto chvíľu trpezlivo čakal...
„Neboj sa, Abram! Ja som tvojím štítom.“ (Porov. Gn 15,1) Rovnakým štítom sa stal Boh aj tomuto vyvolenému chlapcovi. Dal mu dole závoj z očí, aby videl svoje vlastné dejiny spásy. Ako ho chránil a sprevádzal. Ako mu zostal verný, aj napriek tomu, že chlapec mu bol neverný. Ako ho túžobne čakal, kým sa nevráti.
„Ja som Él - Šaddaj (Všemohúci Boh), kráčaj v mojej prítomnosti a buď dokonalý...“ Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja...“ (porov. Gn 17,1.3-4)
Podobne sa Boh prihovoril aj nášmu chlapcovi. Dal mu spoznať, ako veľmi ho miluje. Až tak, že poslal svojho vlastného Syna, ktorý zomrel za jeho hriechy, aby sa aj on mohol stať jeho synom. Skrze svojho Syna mu ukázal, aká veľká je jeho láska a akú lásku má chlapec nasledovať. A tak zistil, že je milovaným synom nebeského Otca, ktorý ho vyviedol z otroctva hriechu - z mesta „Haran“.
Náš „Bohom milovaný“, podobne ako Abram, mal spraviť niečo, čo je v očiach iných možno bláznivé, nelogické, ale zároveň niečo, čo mu prinesie v budúcnosti dobro, šťastie a požehnanie. Chlapec mal opustiť hriech, a ako uvidíme neskôr i svoju rodinu a krajinu.
Povolaním Abrama začína zrod niečoho nového... Rovnako aj v živote nášho chlapca, začal nový život. Život s Bohom, život v Kristovi. „Bohom milovaný“ sa potom pýtal už iba jedno: „Aká je tvoja vôľa, Pane? Čo odo mňa chceš?“ Abram podriadil Bohu svoje túžby i rozum. Aj „Bohom milovaný“ sa rozhodol podriadiť všetko Bohu a nasledovať ho, kamkoľvek ho dobrý otec povedie, ale nebolo to pre neho hneď také jednoduché. Prišlo ešte mnoho skúšok a pokušení. Zrazu sa mu ponúkala skvelá práca a prišla nadštandardne rýchlo sľúbená kariéra i vysoký plat. Ale chlapec sa pýta: „Pane, je to tvoja vôľa?“ „Nie.“ A tak prácu odmieta. Súčasne prišla aj ďalšia ponuka - možnosť popri tejto lukratívnej práci vstúpiť do známej folklórnej skupiny a veľkého speváckeho zboru. Vždy túžil po niečom podobnom, no pýta sa Boha: „Je to tvoja vôľa?“ A Boh povedal: „Nie. Odíď.“ A chlapec sa pýta: „Ale kde, Pane? Chcel by som utiecť do ticha, niekde, kde budeš len ty a ja. Alebo ísť na misie, slúžiť ľuďom niekde v Afrike?“ A Boh vraví najskôr nie, no potom skrze jedného svojho služobníka dodáva: „Ja ti ukážem, kde ťa chcem mať, len sa nechaj viesť.“
Veľkou skúškou bolo opustiť rodinu, rodný dom, budúcnosť, ktorá sa mu núkala po ukončení VŠ, spoločenstvo mladých vo svojej farnosti, v ktorom sa cítil veľmi dobre, kamarátov a kamarátky. Ťažké bolo opustiť aj predstavu, že nebude mať svoju vlastnú rodinu, deti a manželku. No spoznal, že Boh má iný plán. A jeho láska k Bohu bola silná, preto sa stále a stále pýtal: „Čo mám robiť, Pane?“ A Boh mu vravel: „Odíď!“ „Bohom milovaný“ odpovedal, dokonca to vyzeralo, ako by sa s Bohom hádal: „Ale kto sa postará o moju rodinu? Budem šťastný tam, kde ma posielaš?“ A Boh mu vravel: „Ja som Él - Šaddaj, kráčaj v mojej prítomnosti a buď dokonalý... To som ja, čo mám zmluvu s tebou...“ A „Bohom milovaný“, ktorý spoznal, čo je láska, chcel túto lásku nasledovať, a preto odišiel. Mnohí ho nechápali, ale on vedel, že Bohu môže dôverovať – aj o rodinu sa postaral...
A Boh uzavrel s chlapcom „zmluvu“ (v zmysle nezaslúženého daru Božej lásky) a povolal ho k verbistom. A chlapec tam urobil Pánovi sľub, že bude žiť v čistote, chudobe a poslušnosti. Bol to sľub lásky...
„A teraz volám k tebe, Pane. Ďakujem ti za všetky tvoje dobrodenia, za tvoju starostlivosť a lásku. A prosím aj za iných, aby našli silu a odvahu odpovedať na tvoje volanie, aby počúvali tvoj hlas a kráčali po tvojich cestách. Lebo niet väčšej radosti, ako plniť to, čo ty chceš. Niet väčšieho šťastia, ako vedieť, že si stále Boh s nami.“
autor textu: Milan, SVD „Bohom milovaný chlapec“ z príbehu, ktorý nekončí :)
