Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Hroznata sa modlí za hľadajúcich aj tých, čo im pomáhajú.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:13
Tento týždeň:940

Práve je tu on-line 60 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Povolaní z alkoholických rodín (alebo z rodín s inou závislosťou). 1. Úvod

Tento príspevok píšem predovšetkým pre všetkých postihnutých alkoholizmom alebo inou závislosťou v rodine, ale i pre tých, ktorí niekoho takého poznajú...
Píšem to pre tých, ktorí sú z alkoholických rodín a cítia sa byť povolaní do rehoľného či kňazského života, s cieľom posilniť ich, aby počas procesu konfrontácie neutrpelo na následky rodičovského alkoholizmu ich krásne povolanie.
A v neposlednom rade ho píšem s úctou k našim vlastným rodičom, ktorí prepadli závislosti. Väčšinou nik z nás netuší, že to nie je len otcova či mamina záležitosť, ale že táto choroba postihla každého z našej rodiny. Nevedeli sme, že je nákazlivá...

Rodina, v ktorej sme vyrastali je prvým miestom našej formácie. To, čo sme sa v nej naučili, prenášame automaticky na náš ďalší život. Rodina nás formuje vo všetkých ohľadoch – sociálne, emocionálne, vzťahovo, duševne i duchovne. Formuje z nás človeka, akým sme, keď stojíme za prahom dospelosti, keď si zrazu uvedomíme, že zodpovednosť za nás samých je odteraz už len v našich rukách a že je odteraz už len našou úlohou formovať sa v živote v človeka, ktorý raz predstúpi pred Božiu tvár... Začíname žiť svoj vlastný život.
Ak sme vyrastali v normálnej rodine, v ktorej nedošlo k nejakým vážnym zlomom ako závislosť, psychická choroba či rozvod, naučili sme sa prirodzene základné posolstvá, na ktorých stojí život každého človeka: Si v poriadku. Si vítaný/á. Si milovaný/á. Máš talenty a dary... Normálna rodina ťa pripraví pre život dobrou dávkou sebavedomia, dôvery vo svet, v ľudí i v seba samého, radosťou zo života a chuťou pustiť sa do neho. Dá ti pocit pevnej pôdy pod nohami. Ale presne tieto istoty chýbajú mladému dospelému človeku, ktorý vyrastal v chorej rodine, v rodine postihnutej alkoholizmom, alebo inou závislosťou rodiča alebo i oboch rodičov (pre zjednodušenie budem ďalej v článku hovoriť len o alkoholizme). Cíti, že jeho rodina nie je v poriadku, ale je najčastejšie bezmocný s tým niečo urobiť. Je nútený nájsť si nejaký spôsob prežitia, obrannú reakciu. Deti z alkoholických rodín sa cítia byť iné, ako ostatné, sú často takí „osamelí jazdci“, nezapadajú do kolektívu. A to robí ich situáciu ešte ťažšou, lebo východiskom z ich situácie môže byť práve niekto „z vonku“, niekto, kto im ukáže, čo sa vlastne v ich rodine dialo v tom správnom svetle. A tu sa môže začať proces zmeny a liečenia, pozitívny obrat na celej ceste konfrontácie sa s chorobou alkoholizmu, ktorá nie je nikdy chorobou len konkrétneho závislého človeka, ale chorobou celej rodiny a teda je ňou postihnutý i on sám.

Tento príspevok píšem predovšetkým pre všetkých postihnutých alkoholizmom alebo inou závislosťou v rodine, ale i pre tých, ktorí niekoho takého poznajú. Môžu mu byť svetlom v živote a veľkým dobrodincom, keď konečne porozumejú, čo ten človek prežíva, kde sa nachádza a čo potrebuje. Píšem to pre tých, ktorí sú z alkoholických rodín a cítia sa byť povolaní do rehoľného či kňazského života, s cieľom posilniť ich, aby počas procesu konfrontácie neutrpelo na následky rodičovského alkoholizmu ich krásne povolanie. A v neposlednom rade ho píšem s úctou k našim vlastným rodičom, ktorí prepadli závislosti. Väčšinou nik z nás nevie, že závislosť je choroba, ktorú treba liečiť, a s ktorou si otec či mama sami neporadia. Rovnako nikto z nás netuší, že to nie je len otcova či mamina záležitosť, ale že táto choroba postihla každého z nás. Nevedeli sme, že je nákazlivá...

Sr. Veronika Karaffová, osc