Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Hroznata sa modlí za hľadajúcich aj tých, čo im pomáhajú.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:24
Tento týždeň:24

Práve je tu on-line 32 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Povolaní z alkoholických rodín... 3. Následky a horizont.

„Boh píše i na krivých riadkoch rovno“ – hovorí jedno príslovie od Paula Claudela. Inak povedané: Boh dokáže využiť na dobro všetko zlé, čo nás v živote postihne. Tak je to i v našom prípade.

 

V ranom veku dospelosti z teba robia skúsenosti z alkoholickej rodiny nevšedného až výnimočného človeka, ktorý vyžaruje niečo, čo druhých osloví, čo siaha často do hĺbky, ktorá je iným možno neznáma. Sám si z toho prekvapený/á, dáva ti to dojem nesmierneho rastu zo šedej kvetinky, za ktorú sám seba považuješ, po empatického záchrancu ľudí v ťažkých situáciách... Preto si následky alkoholickej choroby začneš možno uvedomovať až keď „zakotvíš“ - keď nájdeš svoje povolanie v užšom okruhu ľudí, buď v manželstve a rodine, ktorú si založíš, alebo v rehoľnom spoločenstve či v kňazskej službe, alebo v kruhu kolegov v zamestnaní, teda v oblasti 25-35 rokov tvojho veku.  Pretože tam nastúpi každodennosť - „šedá myška“ sa vráti a ocitá sa zrazu pred labyrintom hľadania vlastnej identity.
Alebo si už v rodine tieto následky znášal/a veľmi ťažko a opustením chorej rodinnej bunky začneš vidieť a vnímať, ako žijú iní, ako svet funguje inde a u iných. Začne sa ti „brieždiť“, možno stretneš ľudí, ktorí ti otvoria oči, ktorí majú meno pre tvoje problémy. Možno nájdeš ľudí, ktorí ťa nebudú súdiť, keď začneš o sebe hovoriť... Stretko, spolubývajúci, noví priatelia...
„Boh píše i na krivých riadkoch rovno“ – hovorí jedno príslovie od Paula Claudela. Inak povedané: Boh dokáže využiť na dobro všetko zlé, čo nás v živote postihne. Tak je to i v našom prípade.
Dospelé deti z alkoholických rodín sú viac otvorené sociálnym povolaniam, majú i veľmi bohatý vnútorný život (vnútorný svet, ktorý si v sebe vybudovali ako vyvažujúci element voči frustrujúcej realite). Majú preto i dobré predpoklady pre duchovný život v rehoľnom spoločenstve. Aby sa ale rehoľný život podaril, je potrebné prejsť cestou uzdravenia, cestou rozpoznania následkov alkoholickej choroby v rodine, cestou pravdivého sebaspoznania a integrácie negatívnych zážitkov z detstva a dospievania na životnej ceste. Predovšetkým je potrebné v mnohom dozrieť.

3.1 Problémy vo formácii.
Nie každý brat a sestra v úlohe formátora má na to prirodzený dar či vzdelanie, sprevádzať dospelé deti z alkoholických rodín. Preto chcem v tomto príspevku upozorniť na typické problémy, ktoré ťa v období formácie môžu začať sprevádzať a dať ti dobré tipy na ich rozoznanie a úspešné integrovanie. Keď totiž vieš, prečo ti robia určité veci ťažkosti, nájdeš i ľahšie cestu niečo na tom zmeniť. Zároveň sa vytvorí i plodná spolupráca s tvojím formátorom či formátorkou, nebudeš pre ostatných nevyriešiteľným rébusom, ktorý ich robí bezradnými.
Vstupom do kláštora či seminára sa pre teba otvorí regulovaný svet, ktorý má jasné pravidlá. Môžeš na to reagovať dvoma spôsobmi – buď ti to ohromne sadne a dá ti pocit bezpečia a zázemia, o ktoré si doma márne bojoval/a, alebo ťa to strašne skľúči a dá ti pocit ohrozenia, lebo máš pocit, že aj tu musíš proste len hrať nejakú rolu a inak sa o teba vlastne ani nikto nezaujíma. Si kolieskom v mašinérii.
V prvom prípade staviaš na tom, čo poznáš – na tom, že rodina proste fungovať musí a tak sa cítiš „ako doma“. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa môže z teba stať „farizej“ - teda že systém povýšiš na najdôležitejšiu zložku rehoľného života na úkor milosrdenstva so slabými, či hriešnymi, či s tými, ktorí vidia prioritu inde. Navyše ak sa niečo v systéme zmení, napríklad predstavený alebo úloha, ktorá ti je zverená, alebo sa spoločenstvo rozhodne pre nejakú zmenu, ktorá ťa naplní obavou, vyhodí ťa to z chodu a ak si vo formácii nespracoval/a svoju minulosť, môže to ohroziť tvoje povolanie, i keď ho už žiješ vyše desať rokov.
V druhom prípade, ak natrafíš na spoločenstvo, v ktorom sa kladie práve dôraz na prispôsobenie sa vonkajšej forme a kde nenájdeš iné oblasti, v ktorých sa môžeš kreatívne rozvíjať; neliečené následky alkoholickej rodiny ťa môžu priviesť k pochybnostiach o sebe samom, o pravde tvojho hľadania, môžeš sa tak zamotať v bludisku vlastných myšlienok a podnetov z vonka, že stratíš cestu a zmätený opustíš kláštor ešte pred sľubmi.

3.2 Prvé kroky integrácie.
Ako teda predísť týmto nebezpečenstvám a nastúpiť cestu integrácie?
Začni si všímať, čo ti dáva v živote istotu a čo ťa naopak znepokojuje. Môžu to byť maličkosti ako presný príchod autobusu či oneskorený príchod kamarátky na stretnutie; môže to byť zvládnutie všetkého, čo si si cez deň predsavzal/a, alebo nesplnenie očakávania zo strany druhých, ktorým sa cítiš byť zaviazaný/á...
Aký pocit ťa prenikne, keď sa ti niečo vymkne z pod kontroly? Keď niečo nemôžeš ovplyvniť? Keď sa nejaká skupina pre niečo rozhodne bez teba? Keď si nepresadil/a svoj vlastný nápad? Začni na sebe pracovať v situáciách, ktoré ťa skľučujú tým, že začneš posilňovať svoje sebavedomie. Stoj si za svojimi nárokmi a potrebami, vážne, alebo i s humorom. Neutiahni sa do pozadia, neprijmi pre seba iné riešenie, keď presne vieš, čo chceš (keď si sa rozhodol kúpiť si jablko, nenechaj sa predavačkou nahovoriť na banán).

Sr. Veronika Karaffová, osc