Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Hroznata sa modlí za hľadajúcich aj tých, čo im pomáhajú.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:11
Tento týždeň:938

Práve je tu on-line 14 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Povolaní z alkoholických rodín... 4. Medziľudské vzťahy.

Snívaš po harmonickom spolunažívaní, kde brat bratovi či sestra sestre môže v dôvere porozprávať o tom, čo ju teší či trápi... Ale harmónia vychádza aj z konfrontácie.

Možno to znie prekvapivo, ale v alkoholickej rodine sa každý člen podvedome snaží o harmóniu. No táto „harmónia“ je pseudoharmóniou, v skutočnosti je vyhýbaním sa konfliktom a preto stojí na veľmi tenkom ľade, ktorý sa stále znova láme.
Základom medziľudských vzťahov je komunikácia a schopnosť zaobchádzať s konfliktami. Oboje v alkoholickej rodine nefunguje. Každý je prenechaný svojmu trápeniu, lebo celú pozornosť, ktorú by si mali členovia rodiny venovať navzájom, je upriamená na alkoholika a jeho správanie. Členovia alkoholickej rodiny odsúvajú svoje potreby do úzadia, sú osamelí. 
Praradoxom ale je, že téma alkohol je v rodine tabu. Predovšetkým voči samému alkoholikovi, ak nerátame hádky, keď je tak či tak pod vplyvom alkoholu a rozumnej komunikácie schopný nie je.
Ľudia z alkoholických rodín nie sú schopní prijať kritiku. Je pre nich zničujúca, lebo niet proti nej ochrannej vrstvy zdravého sebavedomia a zdravého úsudku o sebe, padá priamo na najcitlivejšiu plochu vnútra – dotýka sa otázky existencie. Kritika pre nich znamená: Je zlé, že existuješ, bolo by lepšie, keby si nebol.
Keď vstupuješ do spoločenstva, očakávaš, že to tam bude iné. Snívaš po harmonickom spolunažívaní, kde brat bratovi či sestra sestre môže v dôvere porozprávať o tom, čo ju teší či trápi... Ale harmónia vychádza aj z konfrontácie. Tým nemyslím hádky a nedorozumenia a teda negatívne zaobchádzanie s nimi, ale skôr niečo, čo sa od seba odlišuje a tým sa navzájom dopĺňa, vyzdvihuje, stavia na sebe, odpovedá si, ako kontrapunkt v hudobnej praxi. Tak sa učíme navzájom sa poznávať a rozumieť si, prenechávame nimi priestor pre jedinečnosť a inakosť každého člena spoločenstva.
Ak to v kláštore nájdeš, môžeš sa pomaličky sám učiť tomu, čo v „spoločenstve rodina“ nefungovalo. Zistíš, že potrebuješ veľa trpezlivosti a dôvery zo strany spoločenstva, lebo zdieľať sa je pre teba veľmi ťažké. Bojíš sa totiž, že keď iným vyjavíš svoje trápenie alebo svoje potreby či dokonca omyly a chyby, že ťa nebudú schopní prijať a mať ťa radi. Bojíš sa, že sa len strápniš a odhalíš, a že tebou môžu pohrdnúť, alebo sa ti vysmiať či odmietnuť ťa.
Neboj sa preto robiť malé krôčiky dôvery voči ľuďom už teraz. Tvoja koža je veľmi tenká, uč sa ju spevňovať napríklad v kruhu priateľov či známych. Pýtaj sa ich, ako ťa vnímajú, ako berú niektoré tvoje vlastnosti, čo ti odporúčajú na sebe zmeniť. Začneš zbierať skúsenosti, že i ostatní ľudia majú podobné blokády, že i oni sa za niečo hanbia, že i oni majú z niečoho obavy, že majú problémy so sebadôverou; naučíš sa, že nedokonalosť je v poriadku a nikto dokonalosť a bezchybnosť od teba neočakáva. Ba začneš byť ľuďom oveľa bližším a sympatickejším človekom, ak na tebe nejakú chybu uvidia ;-).
A skús si nájsť blízku dušu, ktorá ťa vždy prijme takého a takú, aký/á si, a s ktorou môžeš konzultovať i svoje prehry. Môže to byť i duchovný vodca či spovedník. Hlavne nemlč!!!

Sr. Veronika Karaffová, osc