Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Hroznata sa modlí za hľadajúcich aj tých, čo im pomáhajú.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

Sleduj novinky pastorácie povolaní

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:157
Tento týždeň:410

Práve je tu on-line 18 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Povolaní z alkoholických rodín... 5. Vzťah k sebe samému.

Detstvo funguje ako taký zásobník pre tvoj ďalší život. Ako dobrý humus, pomocou ktorého mocnie rastlinka tvojho života. Ako dieťa z alkoholickej rodiny máš v tomto zmysle niekoľko deficitov, s ktorými sa ako dospelý človek musíš naučiť žiť.

Detstvo sa nedá dobehnúť, ani nahradiť. Ale pomocou retrospektívy sa môžeš dostať naspäť do svojich vlastných zážitkov z minulosti, do situácií, v ktorých ti chýbal ten dospelý, ktorý by ti dal potrebné posilnenie, zázemie, lásku, pozornosť, radu, pochvalu, blízkosť. Teraz si dospelý/á ty sám/sama a len ty môžeš vedieť, čo skutočne potrebuješ, len ty máš kľúč k tomu dieťaťu v sebe samom, ktorým si bol, a ktoré v tebe ešte stále žije.

Sleduj svoje pocity, nálady, psychické pochody, stavy. Všetko negatívne, čo vnútorne prežívame má svoj pôvod v nejakej konkrétnej situácii v detstve a v dospievaní. Väčšinou reagujeme na tieto situácie tým istým spôsobom. Skús si spomenúť na podobnú situáciu z detstva. Prečo si vtedy musel/a reagovať takto? Dnes máš totiž na výber. Navštív v duchu to dieťa, ktorým si bol/a v tej situácii. Predstav si ju a v rozhodujúcom okamihu pristúp už ako dospelý človek k tomu dieťaťu a daj mu, čo potrebuje. Toto cvičenie je veľmi účinné na integráciu životných rán z detstva a obdobia dospievania.

Buď sám sebe človekom, ktorého potrebuješ. To znie možno ťažko, prípadne cítiš určité sklamanie. Pravdou je, že ti nikto nenahradí chýbajúcu materskú alebo otcovskú opateru a blízkosť.
My veriaci máme to veľké šťastie, že oboje nachádzame v Bohu, ale i to sa vymyká našim predstavám, lebo Boh sa nedá nikdy „chytiť“ - vždy sa „stratí“, ak si myslíme, že sme ho konečne našli. Tak nás síce poháňa dopredu, a tak nám je i tým najlepším otcom, ale my to často vnímame ako presne to, čo sme prežili v detstve – že ten rodič fakticky nebol.

Vybuduj k sebe samému dôverný vzťah. Dospelé deti z alkoholických rodín sa často podceňujú, považujú sa za zlých ľudí, nedokážu si odpustiť žiadnu chybu a majú sklon trestať sa a hovoriť o sebe v zlom. Vstúp do samoty tvojho vnútra, začni sa spoznávať. To, čo dávaš rád/rada ostatným, daruj denne i sebe: empatiu, pochopenie, otvorené ucho i srdce. Prijmi sám/sama seba so všetkými ranami i chybami, nedokonalosťami; nauč sa odpúšťať si a začínať stále nanovo. Si milovaný, si chcený, máš význam a nenahraditeľné miesto, si dôležitý! Si OK!

Rehoľný život stojí na správnej sebaláske. Ježiš hovorí: „Miluj svojho blížneho, ako seba samého“ (Mk 12,31). To znamená: východiskom lásky k blížnemu je tvoja schopnosť milovať sám seba. Kto vie byť blížnym sám sebe, vie ním byť i druhým. Ľudia, ktorí nemajú radi seba samých sú ťažkými i pre spoločenstvo, lebo vždy očakávajú lásku len od druhých. Naopak brat či sestra, ktorí pevne stoja v sebe samých, ktorí sa prijali ako Bohom chcení a milovaní, sú oporou a pomocou spoločenstvu, lebo sú citovo stabilní a spoľahliví.

Aj tvoj vzťah k vlastnej sexualite môžeš premeniť na službu lásky. Prvým krokom je akceptácia tvojej pohlavnosti, teda schopnosti sexuálneho života. K tomu patria i túžby po vyjadrení lásky aj telesným spôsobom. To nie je hriech, ani porušenie sľubu čistoty. Naopak. To, že sám seba zažívam ako človeka s telesnými túžbami po láske mi dáva skúsenosť, že lásky schopný/á som, že vo mne prebýva a že sa túži darovať. Uč sa pomaličky dôverovať svojim spontánnym túžbam niekoho objať či pohladiť. Neboj sa, že ho/ju tým „znásilňuješ“. Pre iných je dotyk niečo úplne normálne, počula som o rodinách, v ktorých sa mazná dcéra s mamou aj po dvadsiatke :-). Začni teda konať malé krôčiky blízkosti voči ľuďom, ktorých máš každodenne okolo seba. Tak sa vyhneš zveličovaniu témy sexuality a dobre sa pripravíš i na možnosť, že niekto zahorí túžbou dotknúť sa teba – nebudeš vydaný/á napospas ani jeho citom, ani tvojmu sklonu byť druhému to, čo „potrebuje“. Uchrániš sa nevedomosti a strachu pred týmto neznámom.
Vynikajúcim prostriedkom na integráciu sexuality je kreatívne umenie, najmä tanec, v ktorom krásou pohybu tela vyjadruješ svoj vnútorný svet. Tvoje telo sa stáva komunikačným prostriedkom tvojej intimity.

Sr. Veronika Karaffová, osc