Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

 

páter Ján Macej OFMCap
z Rádu menších bratov kapucínov je pripravený viesť dialóg o povolaní pre spoločnú radosť z jeho objavovania...
Polož mu otázku...

 

sestra Laura Vlčáková SSpS
misionárka z Kongregácie služobníc Ducha Svätého. Pracovala v misii na Filipínach a momentálne je v Ríme zodpovedná za mladé misionárky-novicky z celej Európy.
Polož jej otázku...

 

páter Maroš Dupnák CSsR
je kňaz z rehole redemptoristov grécko-katolíckeho obradu a momentálne pôsobí v Michalovciach.
Polož mu otázku...

 

Sestra Damiana sa modlí za tých, čo hľadajú svoju životnú cestu.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:9
Tento týždeň:718

Práve je tu on-line 44 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Smiem nechať rodičov samých a vstúpiť do kláštora?

„Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,37). Tvrdé slová! Ako to myslel tento rabbi, tento učiteľ?

Ježiš sa nebojí veci nazvať ich pravým menom. Povolanie človeka, jeho životné poslanie, je pre neho príliš dôležitá vec, než aby tu neudal presné hranice. Povolanie syna, dcéry, ale i povolanie rodičov!

Manželstvo mojich vlastných rodičov je ich celoživotnou voľbou, ich povolaním. Ja som sa doňho dostala ako dar od Boha, ako taký zverenec na výchovu, na základnú životnú školu, na prípravu na moju vlastnú životnú voľbu, moje povolanie. Je čas, kedy sa manželstvo mojich rodičov pre mňa otvorilo a ma prijalo, je i čas, kedy toto hniezdo opustím, aby som sa stala samostatnou. Manželstvo mojich rodičov tým uzavrie jednu fázu, aby sa dostalo do inej, o ktorú mojich rodičov nesmiem pripraviť, pretože i oni zrejú na svojej vlastnej životnej ceste.

Preto nielen smiem opustiť svojich rodičov, ale musím. Inak obom zabránim – mne i im – v napredovaní na životných cestách a učiním ich doterajšie námahy neplodnými.

Tento krok môže byť zaiste i veľmi bolestivý. Zvlášť keď majú rodičia len mňa, alebo keď už mám iba jedného z rodičov a keď som sčasti prevzala určité úlohy chýbajúcej manželskej polovičky. Otázky typu: A čo keď mi rodičia ochorejú? Čo bude, keď zostarnú? - sú opodstatnené a i tu Ježiš jasne hovorí: Nestačí za nich len niečo obetovať (porovnaj Mk 6,10-13), ale treba sa o nich i hmotne a emocionálne postarať.

V stanovách napr. kontemplatívnych reholí, z ktorých sa nedá ísť kedykoľvek rodičov navštíviť, je presne zakotvené, ako sa dá vyjsť rodičom v ústrety vo vážnych situáciách. Rodičia nie sú zabudnutí. Kláštory sa postarajú o to, aby dostali podporu, ktorú potrebujú – i prítomnosťou svojej vlastnej dcéry či syna na potrebnú dobu. A dôverujme trošku i našim rodičom, že to bez nás zvládnu ;-)

Na záver ešte jedno slovko pre teba: Strach bráni láske a láska vyháňa strach. Keď sa nebojíš opustiť lásku svojich rodičov pre Lásku – Ježiša, nestratíš ani ty, ani oni. Nechaj sám seba i svojich rodičov zažiť prekvapenia, ktoré pripravil Pán tým, čo ho milujú! Ježiš pozná tvoju situáciu – pozná ju i vopred. On vie, koho si môže dovoliť povolať ;-) a odmieňa stonásobne!

Sr. Veronika Karaffová OSC,

 

MÁM INÚ OTÁZKU