Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

 

páter Ján Macej OFMCap
z Rádu menších bratov kapucínov je pripravený viesť dialóg o povolaní pre spoločnú radosť z jeho objavovania...
Polož mu otázku...

 

sestra Laura Vlčáková SSpS
misionárka z Kongregácie služobníc Ducha Svätého. Pracovala v misii na Filipínach a momentálne je v Ríme zodpovedná za mladé misionárky-novicky z celej Európy.
Polož jej otázku...

 

páter Maroš Dupnák CSsR
je kňaz z rehole redemptoristov grécko-katolíckeho obradu a momentálne pôsobí v Michalovciach.
Polož mu otázku...

 

Sestra Damiana sa modlí za tých, čo hľadajú svoju životnú cestu.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

 

Návštevníci našej stránky

Dnes:52
Tento týždeň:441

Práve je tu on-line 10 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Robia sestry v kláštore i normálne veci :-) ?

Čo sú normálne veci? Skúšam si to predstaviť :-) Odpoviem, ako je to u nás.
- Raz do týždňa sa poriadne vyspať a nezobudiť sa na budík. - To u nás nie je (ale každá sestra môže mať raz za čas niekoľko tzv. voľných dní na zotavenie a vtedy od nej nikto nič nechce ;-)
- Chodiť do práce. To máme - máme pracovný čas dopoludnia a popoludní.
- Oddýchnuť si a robiť, na čo mám práve chuť. To máme - v dennom poriadku sú i časy osobného voľna.
- Vyvaliť sa na gauči a poleňošiť si :-). Gauč nemáme, ale poleňošiť si som sa musela v kláštore naučiť, aby som neprecenila svoje sily. Robievam tak v sobotu a v nedeľu popoludní.
Dôležité je uvedomiť si jednu vec: V kláštore žijeme náš ľudský život, nie anjelský a preto musíme dobre vyvážiť askézu i milosrdenstvo - prácu i odpočinok a pod. Lebo kláštor nie je len nejaká dočasná záležitosť, sme v ňom 24 hodín denne.
- Pozerať telku. Televízor máme (ja ho pokladám vďaka informáciám z internetu za zbytočný), aby mali sestry možnosť pozrieť si správy a sem - tam nejaký dobrý film.
- Informovať sa o dianí vo svete. To je veľmi dôležité, lebo náš spôsob života je službou nie len Bohu, ale i svetu, ľuďom. Chceme vedieť, za čo sa treba modliť.
- Nakupovať. Nakupuje spravidla jedna sestra, na to určená, ale ak i niektorá iná ide napr. k lekárovi, môže byť taká milá a cestou sa zastaviť i v obchode a kúpiť, čo je treba.
- Chodiť k lekárovi či zubárovi. Áno, chodíme. Časy, kedy bolo zubárske kreslo tu v klauzúre a lekári chodili k nám sú už dávno preč (zubárske kreslo je pridrahé a lekári už nesmú chodievať ku pacientom domov).
- Zamaškrtiť si, kúpiť si zmrzlinu. To máme. Keď sú veľké sviatky, podáva sa niekedy i zmrzlina. Dobrí ľudia nám z vďačnosti niekedy dajú niečo pre mlsný jazyk :-D.
- Počúvať hudbu. Tá možnosť tu je, máme tu niekoľko prehrávačov, ale vlastne to tu u nás ani nikto nerobí, lebo postupom času sa sestry započúvajú do koncertov ticha a tie sú nenahraditeľné :-).
- Aspoň raz nemať oblečený habit. To máme - na karneval :-D. Je to veľmi milá príležitosť prejaviť i tú stránku ženskej bytosti, čo sa rada parádi, alebo sa proste ukázať v spoločenstve i z inej stránky. Je to cítiť i na atmosfére, je taká úplne bezprostredná, hravá, smiešna :-D.
- Ísť na dovolenku. To nemáme. Ale raz za čas (povedzme v priebehu niekoľkých rokov) smie sestra opustiť kláštor nanajvýš po dobu troch mesiacov, ak si potrebuje napr. súrne oddýchnuť.
- Navštíviť príbuzných. To nemáme. Príbuzní môžu prísť ku nám, ale my k nim len v prípade vážnej choroby, či nebezpečenstva smrti blízkych príbuzných (rodičia a súrodenci). Ale môže byť i úplne iný dôvod - napríklad občianske povinnosti.

Sú to normálne veci ;-)?

 

MÁM INÚ OTÁZKU