Hrá vek nejakú rolu pri vstupe? Platí, čím mladšia, tým lepšia rehoľná sestra? Zdá sa mi, že horná hranica je 35 rokov. I.

Človek je tvárny spravidla približne do svojich 35 rokov. V tomto čase sa utvára jeho osobnosť, jeho zvyklosti, jeho zbožnosť, jeho spôsob života s inými ľuďmi. Keď sa vstupuje teda vo vyššom veku, poviem to takto: Musí ten človek do spoločenstva a daného spôsobu života pasovať hneď, inak sa na jeho inakosti už nedá nič, alebo len máličko zmeniť. Je to i vek, v ktorom sme v plnej sile a tvorivosti života. Je lepšie, keď vo veku 35 rokov máme už formáciu za sebou a môžeme sa plne uplatniť v službe povolania.

Ďalej je to otázka trvania formácie. Napr. na kontemplatívny spôsob života potrebuje človek takých 10 rokov, aby sa v ňom fakt našiel a aby ho do hĺbky pochopil. Pritom je dôležité brať do úvahy i prirodzené životné úseky a krízy: Produktívny vek, u žien obdobie prechodu atď. Keď tieto fázy padnú do obdobia formácie, je to dvojnásobne ťažké... Preto je lepšie vstúpiť do kláštora pred 30-tkou. K tomu príde ešte i fakt, že ak sa v období formácie (probácie) ukáže, že to nie je to správne povolanie, je ľahšie začať nejakú novú cestu pred tridsiatkou, ako po nej. (Napr. založenie rodiny či inú rehoľnú cestu.)
Musíme brať do úvahy ale i osobnú zrelosť. Nie každý dozrieva v rovnakom čase. I príliš skorý vstup je kritický. Ak sestra nepoznala normálny život, nikdy nepracovala, nezarábala si na živobytie... chýba jej veľmi dôležitá životná skúsenosť. I v kláštore sa dá dozrieť, ale nie vo všetkom. Výslovne neodporúčam vstup do 21. roku života. Aj 21 rokov je často veru primálo, ak človek nemá skúsenosť nejakého zamestnania a samostatného života.
Otázka veku pri vstupe má teda mnoho faktorov a treba ju riešiť vždy individuálne.