Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Daniela sa modlí za hľadajúcich i za ich rodičov.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

  • Pravá sloboda ducha

     

    Dobrotivý Bože,
    pokorne ťa prosím, uchráň ma od starostí každodenného života,
    aby som nimi príliš nepodliehal,
    od mnohých telesných potrieb, aby ma nezachvátila rozkoš,
    od všetkých duchovných prekážok, aby som neklesol zlomený ťažkosťami. Bože môj, nevýslovná slasť,
    premeň mi v horkosť všetku telesnú útechu, ktorá ma odťahuje od lásky večných vecí
    a vábi ma k tebe klamlivým čarom časného pôžitku.
    Nech ma nepremôže,Bože môj,
    krv a telo.
    Nech ma nezvedie svet a jeho krátka sláva.
    Nech ma neoklame diabol a jeho ľstivosť.
    Daj mi silu odporovať, trpezlivosť znášať a stálosť vytrvať.
    Miesto všetkých svetských útech
    daj mi hojivé pomazanie svojho ducha,
    a namiesto telesnej lásky vlej do môjho srdca lásku k svojmu menu.
    Amen.

Návštevníci našej stránky

Dnes:75
Tento týždeň:629

Práve je tu on-line 15 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Ako pomôcť svojmu dieťaťu objaviť jeho povolanie

 

Moje dieťa kňazom alebo rehoľníkom?

Drahí rodičia, napadlo vám niekedy modliť sa za veľkú milosť, aby Pán obdaril niektoré z vašich detí duchovným povolaním? Pravou kolískou duchovných povolaní je predsa rodina - a ak vaša rodina žije opravdivým kresťanským životom, treba si vážne položiť otázku: „Pane nevoláš do svojej blízkosti aj moje dieťa?“
Vy ste v prvej línii pri vznešenej úlohe pomôcť svojmu synovi alebo dcére rozpoznať Boží sen o ich živote. Je to úloha, ktorá začína už od kolísky a trvá dlhé roky, ale žiadnu námahu Pán nezahrnie toľkým požehnaním ako práve túto.


Rodina – miesto, kde dieťa nájde Boha

Ako dieťa pochopí, že Boh je láska? Najľahšie tak, že mu otec a mama ukážu tvár Boha, ktorý miluje a je priateľom - a ak má nejaké požiadavky, tak len preto, lebo nás miluje.
V praxi sa to môže uskutočňovať výchovou k vďačnosti, nezištnosti, pracovitosti, obetavosti, otvorenosti pre druhých a samozrejme spoločnou modlitbou a výchovou k osobnému vzťahu k Pánovi. Dôležité však je, aby sa to všetko dialo bez dotláčania, viac príkladom ako slovami.


Rodina – prvé spoločenstvo

Nikto sa nenaučí milovať, ak nežije v spoločenstve. Prvým spoločenstvom pre dieťa je rodina. Tu sa cíti milované a pomaly sa učí milovať, premáhať svoje  egoizmy a otvárať sa pre hlbšie vzťahy. Postupne rodinu dopĺňajú iné spoločenstvá.
Pre ďalší rast mladých je nesmierne dôležité učiť sa milovať, učiť sa prijímať a dávať, učiť sa nezištným vzťahom v mládežníckej skupine. Múdri rodičia im v tom nikdy nebránia, ale bdejú, aby skupina žila pravé hodnoty a skutočne napomáhala k rastu.
Keď príde Boží čas Keď Boh nájde pripravenú pôdu, keď príde jeho čas, ticho zaklope na srdce a zdôverí sa chlapcovi alebo dievčaťu o svojom pláne pre jeho život. Je dôležité pomôcť mladým hľadať toto povolanie s pokojom, radosťou a dôverou, aby neprežívali rozpoznávanie povolania ako nejakú životnú ťarchu.


Kríza duchovných povolaní...

Prečo rapídne ubúda počet duchovných povolaní? Kríza zo strany Boha to nie je, teda čo je vlastne v kríze? Či nie je v kríze život nás povolaných a život kresťanských rodín? Kde inde sa majú vytvoriť podmienky pre počúvanie Božieho volania, ak nie v rodine? Venuje sa v rodinách aspoň toľko času príprave na realizáciu povolania ako príprave dieťaťa na budúce zamestnanie? Koľko sa modlia kresťanskí rodičia za povolanie svojich detí? A považujú ešte aj dnes za veľký dar, ak si Boh povolá niektorého z ich detí ku kňazskému alebo rehoľnému životu?

Milí kresťanskí rodičia, neberte tieto slová ako výčitku, ale skôr ako výzvu a možno aj trocha ako oslovenie z Božej strany, ktorému spôsobuje veľkú bolesť ak sa na jeho volanie neodpovedá, ba dokonca sa jeho klopanie ani nepočuje.

Verím, že sa ešte aj dnes nájdu mnohí otcovia a mamy, ktorí sú podobní mame mladého kňaza Dominika. On vydal krásne svedectvo o svojej mame:
„Mojej mame veľmi záležalo na duchovných povolaniach, preto v dedine a v blízkom okolí zorganizovala asi 150 matiek, ktoré sa v malých skupinách stretávali a modlili sa za duchovné povolania. Mama bola dušou celej akcie. Určite sa modlila aj za mňa, aj keď ja som mal už 22 rokov a v povolaní som bol veľmi nerozhodný. Nikdy ma však neprehovárala, ani som od nej necítil nijaký nátlak. Cítil som, že mi necháva slobodu a fandí mi. Nakoniec Ježiš v mojom srdci zvíťazil a rozhodol som sa, že sa stanem kňazom. Mama sa určite modlí za mňa aj naďalej, aj keď ostáva ticho v úzadí. Za to, že som dnes šťastným kňazom, ďakujem aj mojej mame."

Sr. Elvíra Hervayová FMA
(krátené)