Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Daniela sa modlí za hľadajúcich i za ich rodičov.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

  • Za misijné povolania

    Zjednotení s mladými celého sveta
    dvíhame svoju modlitbu
    k Pánovi žatvy,
    aby znásobil počet
    ohlasovateľov Evanjelia,
    s istotou,
    že vypočuje našu modlitbu,
    ktorú nám Ježiš prikázal modliť sa.
    Bože, náš Otec,
    zverujeme Ti mladých
    celého sveta,
    s ich problémami,
    túžbami a nádejami.
    Obráť k nim svoj pohľad
    a urob ich nositeľmi
    a staviteľmi civilizácie lásky.
    Volaj ich k nasledovaniu
    Ježiša, Tvojho Syna.
    Urob ich schopnými pochopiť,
    že stojí za to
    obetovať svoj život pre Teba
    a za ľudstvo.
    Daj im veľkodušnosť,
    aby rýchlo a bez váhania
    odpovedali na Tvoje volanie.
    Daj, aby spoznali, že povolanie,
    ktoré im dávaš,
    je vždy aktuálne a veľmi potrebné.
    Amen.

Návštevníci našej stránky

Dnes:45
Tento týždeň:643

Práve je tu on-line 109 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Ako pomôcť svojmu dieťaťu objaviť jeho povolanie

 

Moje dieťa kňazom alebo rehoľníkom?

Drahí rodičia, napadlo vám niekedy modliť sa za veľkú milosť, aby Pán obdaril niektoré z vašich detí duchovným povolaním? Pravou kolískou duchovných povolaní je predsa rodina - a ak vaša rodina žije opravdivým kresťanským životom, treba si vážne položiť otázku: „Pane nevoláš do svojej blízkosti aj moje dieťa?“
Vy ste v prvej línii pri vznešenej úlohe pomôcť svojmu synovi alebo dcére rozpoznať Boží sen o ich živote. Je to úloha, ktorá začína už od kolísky a trvá dlhé roky, ale žiadnu námahu Pán nezahrnie toľkým požehnaním ako práve túto.


Rodina – miesto, kde dieťa nájde Boha

Ako dieťa pochopí, že Boh je láska? Najľahšie tak, že mu otec a mama ukážu tvár Boha, ktorý miluje a je priateľom - a ak má nejaké požiadavky, tak len preto, lebo nás miluje.
V praxi sa to môže uskutočňovať výchovou k vďačnosti, nezištnosti, pracovitosti, obetavosti, otvorenosti pre druhých a samozrejme spoločnou modlitbou a výchovou k osobnému vzťahu k Pánovi. Dôležité však je, aby sa to všetko dialo bez dotláčania, viac príkladom ako slovami.


Rodina – prvé spoločenstvo

Nikto sa nenaučí milovať, ak nežije v spoločenstve. Prvým spoločenstvom pre dieťa je rodina. Tu sa cíti milované a pomaly sa učí milovať, premáhať svoje  egoizmy a otvárať sa pre hlbšie vzťahy. Postupne rodinu dopĺňajú iné spoločenstvá.
Pre ďalší rast mladých je nesmierne dôležité učiť sa milovať, učiť sa prijímať a dávať, učiť sa nezištným vzťahom v mládežníckej skupine. Múdri rodičia im v tom nikdy nebránia, ale bdejú, aby skupina žila pravé hodnoty a skutočne napomáhala k rastu.
Keď príde Boží čas Keď Boh nájde pripravenú pôdu, keď príde jeho čas, ticho zaklope na srdce a zdôverí sa chlapcovi alebo dievčaťu o svojom pláne pre jeho život. Je dôležité pomôcť mladým hľadať toto povolanie s pokojom, radosťou a dôverou, aby neprežívali rozpoznávanie povolania ako nejakú životnú ťarchu.


Kríza duchovných povolaní...

Prečo rapídne ubúda počet duchovných povolaní? Kríza zo strany Boha to nie je, teda čo je vlastne v kríze? Či nie je v kríze život nás povolaných a život kresťanských rodín? Kde inde sa majú vytvoriť podmienky pre počúvanie Božieho volania, ak nie v rodine? Venuje sa v rodinách aspoň toľko času príprave na realizáciu povolania ako príprave dieťaťa na budúce zamestnanie? Koľko sa modlia kresťanskí rodičia za povolanie svojich detí? A považujú ešte aj dnes za veľký dar, ak si Boh povolá niektorého z ich detí ku kňazskému alebo rehoľnému životu?

Milí kresťanskí rodičia, neberte tieto slová ako výčitku, ale skôr ako výzvu a možno aj trocha ako oslovenie z Božej strany, ktorému spôsobuje veľkú bolesť ak sa na jeho volanie neodpovedá, ba dokonca sa jeho klopanie ani nepočuje.

Verím, že sa ešte aj dnes nájdu mnohí otcovia a mamy, ktorí sú podobní mame mladého kňaza Dominika. On vydal krásne svedectvo o svojej mame:
„Mojej mame veľmi záležalo na duchovných povolaniach, preto v dedine a v blízkom okolí zorganizovala asi 150 matiek, ktoré sa v malých skupinách stretávali a modlili sa za duchovné povolania. Mama bola dušou celej akcie. Určite sa modlila aj za mňa, aj keď ja som mal už 22 rokov a v povolaní som bol veľmi nerozhodný. Nikdy ma však neprehovárala, ani som od nej necítil nijaký nátlak. Cítil som, že mi necháva slobodu a fandí mi. Nakoniec Ježiš v mojom srdci zvíťazil a rozhodol som sa, že sa stanem kňazom. Mama sa určite modlí za mňa aj naďalej, aj keď ostáva ticho v úzadí. Za to, že som dnes šťastným kňazom, ďakujem aj mojej mame."

Sr. Elvíra Hervayová FMA
(krátené)