Pastorácia povolaní na Slovensku

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána? Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

Sestra Daniela sa modlí za hľadajúcich i za ich rodičov.

Napíš jej a ona ťa zahrnie do svojich modlitieb.

  • Modlitba za chorých

    Pán života,
    vezmi za ruku chorých ľudí a udeľ im svoju pomoc
    vo chvíľach skúšok, posilni ich
    v ťažkostiach a bolestiach.
    Odmeň ich svojou radosťou
    za prijaté utrpenie z lásky k bratom,
    s úplným primknutím ku spasiteľnému krížu.
    Daj, aby sa ich modlitba
    a prijaté utrpenie stali žriedlom
    nových povolaní do Cirkvi.
    Amen.

Návštevníci našej stránky

Dnes:75
Tento týždeň:629

Práve je tu on-line 16 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Keď vás dieťa prekvapí svojím rozhodnutím...

 

Milí rodičia, milá mamička, milý ocko. Keď sa moja mama dozvedela, že plánujem vstúpiť do kontemplatívnej rehole v zahraničí, bolo to necelý rok po smrti môjho ocka, rok, v ktorom som ako jediná zo súrodencov bývala ešte doma a mame darovala veľa pozornosti, aby sme spoločne prekonali šok z ockovho definitívneho odchodu, ktorý prišiel nečakane. Maminou túžbou bolo vidieť ma šťastnú uprostred mojej vlastnej rodiny, už sa tešila na vnúčatá a na to, ako mi bude môcť stáť po boku, keď budem potrebovať pomoc. Zverila sa mi, že dôverovala, že práve  ja sa o ňu budem schopná postarať i v jej vysokom veku.
Mojou túžbou sa prevrátili všetky jej očakávania a zrútili všetky jej túžby.

Možno premýšľate nad otázkou: Či ma moja dcéra, môj syn nemiluje, keď mi dokáže spôsobiť túto ranu? Ak je vaše dieťa povolané do rehole, buďte si úplne istí, že vás miluje. Ježiš hľadá milujúcich ľudí, ľudí, ktorí chcú šíriť jeho posolstvo lásky na svete. Ak je vaše dieťa povolané do kláštora, je to veľmi krásne svedectvo o vás samých!

„A potom sa za tebou zatvorili tie obrovské vráta a zhltli ťa“ - zverila sa mi po rokoch moja mama s touto skúsenosťou. „Bolo to, akoby si zomrela. A tá myšlienka, že už ťa nikdy neuvidím, že už nikdy neprídeš domov...“
Ježiš nás však neskúša nad naše sily. Na Slovensku som bola od môjho vstupu už trikrát – Ježiš vie, čo je kedy potrebné a on nikdy nestaval zákon nad milosrdenstvo! Klauzúra nie je väzením, je dobrovoľným intímnym priestorom pre lásku Boha s človekom a človeka s Bohom. A niekedy platí: Klauzúru si nesiem so sebou tam, kde práve som...

Mojej mame trvalo 9 rokov, kým bola schopná prijať moje povolanie a povedať Bohu zaň to najťažšie slovíčko: Ďakujem. Stalo sa to na mojich večných sľuboch, keď zažila toto oslobodenie. V tom čase pred sľubmi, ako mi neskôr povedala, si uvedomila jednu podstatnú vec: „Boh nás miluje, aj my ho máme milovať. S Bohom neradno bojovať, aby mi vrátil dcéru, ak si ju on vyvolil. Ten boj sa nedá vyhrať. Lebo keby som ho vyhrala, tak by som vlastne  prehrala.“ 

A teraz nás spája vnútorné puto odovzdanosti sa do Božej vôle. Je to blízkosť, ktorú prežívam odkedy som v kláštore, blízkosť, ktorá nie je závislá na fyzikálnych zákonoch, a predsa je takmer hmatateľná.
Rozumieme si hlbokým spôsobom. Aby som zostala jej dcérou, musela som ju načas opustiť.  Aby si ma udržala vo svojom živote, musela ma nechať ísť. Aby sa naše cesty znova stretli, museli sa na čas definitívne rozdeliť.
Len to, čo pustím, čo nasilu nedržím, zotrvá pri mne dobrovoľne. Iba tak zistím, či niečo (niekto) pri mne dobrovoľne zotrvá, ak to pustím, ak tomu nechám slobodnú voľbu.
„Pravda vás oslobodí,“ uisťuje Ježiš v Jánovom evanjeliu (8,31).

Milí rodičia, nebojte sa zveriť o vašej bolesti dôveryhodným ľuďom, nezostávajte s ňou sami. Ona má právo na pozornosť a na zretie, na uzdravovanie. Tak sa pripravíte na úplne nové stretnutie s vaším milovaným synom či s vašou milovanou dcérou. Nech vám Ježiš toto bremeno urobí takým ľahkým, ako je to len možné!

 

Sr. Veronika Karaffová OSC,
žije v klauzúre Rádu sv. Kláry v nemeckom meste Paderborn


Ona tiež musela nechať svojho syna ísť svojou cestou povolania...