Pastorácia povolaní na Slovensku

Návštevníci našej stránky

Dnes:8
Tento týždeň:8

Práve je tu on-line 71 návštevníkov a nik z nášho tímu.



...tak vedz, že...

pokračovanie...

Sú správy, ktoré obletia naše malé svety rýchlosťou blesku. "Počuli ste už? Marienka odišla z rehole!" "Čo? Janko už nie je v seminári?" "Neslýchané!" A už sa to len tak sype a Marienka s Jankom sú opečiatkovaní: "Nevydržala". "Sklamal". Tento článok píšem hlavne pre ľudí, ktorí svoj odchod z rehole či zo seminára doslova pretrpeli.To sú ľudia, ktorí poznajú Kristov kríž i zvnútra a vedia z vlastných skúseností, aký je ťažký. Ale je to zákonite i koniec cesty, ku ktorej sa cítili byť povolaní?

pokračovanie...

2. Odchod z kláštora ako nutné dobro.

Nie vždy je odchod z kláštora harmonický a spojený okrem neistôt i s určitým radostným očakávaním, čo človeku budúcnosť prinesie. Často je to nutnosť, ktorá je výsledkom dlhodobejšieho nesprávneho zaobchádzania s novou realitou. Chyby sa tu stávajú na oboch stranách. Na jednej určitá nezrelosť i naivita, na druhej nevhodná formácia. Inak povedané, stroskotanie rehoľného života môže zapríčiniť prostý ľudský faktor. Vstúpiť do kláštora s týmto vedomím pomôže človeku prijať formáciu so správnou dávkou kritiky i zhovievavosti. Sme ľudia. Všetci.

pokračovanie...

3. Odísť, alebo zostať? Na vážkach vážneho rozhodnutia.


Čo teda robiť, ak sa stretnem s nevhodnou formáciou, s formáciou, ktorá ma skôr deformuje, ako formuje k obrazu, ktorý má o mne Boh? Mýlim sa ja, alebo je chybný systém? Alebo tu hrajú úlohu úplne iné aspekty? Ako rozoznať Kristov kríž, ktorý vedie po utrpení a smrti k vzkrieseniu a je teda pozitívnou súčasťou nasledovania Pána od vývoja, ktorý naopak vo mne môže pôsobiť ničivo? Do akej miery som ja sám/sama zodpovedný/á za svoju formáciu? 

pokračovanie...

4. Odchod z rehole – a čo potom?

Boh dokáže písať i na krivých riadkoch. V evanjeliu vidíme na mnohých príkladoch, ako Ježiš zaobchádza so životnými príbehmi ľudí, či už sú to jeho učeníci, alebo mýtnici, prostitútky, neposlušní synovia či ľahkovážne dcéry... Boh dokáže i zo zla vytvoriť dobro. A nikdy nás neopustí, nespustí z očí, očakáva nás každú sekundu nášho života.

pokračovanie...

Formácia

Kto sa domnieva, že formácia z neho urobí nového človeka, toho skúsenosť naučí niečo iné. Slovo „formácia“ nie je presný výraz pre to, čo sa odohráva v prvých rokoch života v kláštore. Sv. Ignác z Loyoly, veľký učiteľ rozlišovania duchov (i rozlišovania povolania) používa vo svojich spisoch výlučne slovo „probácia“, čiže preskúšanie, vyskúšanie, skúška, ochutnanie. V čase probácie teda zisťujem, či je zvolený spôsob života ten, čo „mi sadne“, ktorý pre mňa Boh uprednostňuje a pre ktorý ma „vystrojil“ danosťami, darmi, talentami, schopnosťami, v ktorom sa môžem stať viac milujúcim človekom. 

pokračovanie...

Radosť na ceste povolania

Milí mladí. Povzbudila som vás k tomu, aby tieto články vznikali spoločne. Touto kapitolou chcem reagovať na mail jednej z vás, ktorá si všimla, že v mojich článkoch niečo chýba... Popri všetkej realite, ktorú sa nebojím vysloviť nahlas, v nich chýba dimenzia radosti z nasledovania na ceste povolania. A to je pravda. Síce sa tu a tam zablysne, alebo sa črtá, ale najväčší priestor dostali skôr problémy a ťažkosti, skôr kríž ako radostné vykračovanie. Preto chcem túto chýbajúcu zložku doplniť, lebo radosť je jedným z hlavných kritérií rozpoznávania toho správneho povolania. 

pokračovanie...

Úvod seriálu

Milý návštevník stránky pastorácie povolaní, v nasledujúcich článkoch sa chcem venovať rozličným témam, ktoré nevyhnutne patria do obdobia hľadania povolania. Môj duchovný vodca rád vravieval: „Krok do kláštora je krokom do tmy.“ Mal pravdu. Človek sa vydáva na úplne novú, dosiaľ len tušenú cestu a prijíma na seba výzvu formácie, ktorá ho pred sebou samým ukáže dosť často v úplne inom svetle, ako sa videl doteraz... Vedie ho temnotami jeho vlastného vnútra, aby začal byť citlivý na pravé svetlo.

pokračovanie...

Konkrétne spoločenstvo

V prvom pokračovaní článku k tématike hľadania povolania do konkrétnej rehole sa chcem venovať pohľadu na konkrétne spoločenstvo. Nie je kláštor ako kláštor, i keď patrí do tej istej rehole! Zvlášť kláštory starých rádov sú každý úplne samostatný, má svoju históriu, svoju tradíciu, svoje zvyky, svoj spôsob, ako žije podľa regule a ako chápe a žije svoju spiritualitu. Preto je dôležité zistiť oboje: do ktorého rádu ma Boh povoláva a do ktorého konkrétneho spoločenstva...

pokračovanie...

Ideál telesného panenstva až do sobáša či do konca života je jednou z perál kresťanskej morálky. Cirkev nám dáva mnoho krásnych príkladov svätých, ktorí bojovali o čistotu. Panenstvo patrí k osobe, ktorá túži nasledovať Krista v rehoľnom živote. Veď sa ním chce pripraviť na mystickú svadbu s ním – ženíchom svojej duše...  Ale čo ak nastane v našom živote situácia, kedy tento ideál „navždy“ stratíme, vlastným či cudzím zavinením?
Porušenie čistoty a strata panenstva môže u mnohých mladých, predovšetkým u dievčat a žien, zapríčiniť azda najväčšiu krízu v živote i vo viere a stať sa nepoddajnou blokádou na ceste povolania. Kvôli závažnosti tohto problému sa chcem celej veci v nasledujúcom príspevku venovať. Skrýva sa v ňom totiž obrovská šanca vnútorného rastu a posvätenia, jedna z najkrajších ciest nasledovania Pána.

pokračovanie...

Tráva v cestePred mojím vstupom do kláštora mi jeden pán profesor kládol na srdce toto ponaučenie: Poznal kňaza, ktorému vo fare pomáhali rehoľné sestry. Každý deň mu upratovali v pracovni a na jeho stole nenechali ani jediný papier či pero, nijaké tlačivo, čo tam z predošlého dňa zanechal. Kňaz musel potom všetko vždy v tomto nemilosrdnom poriadku, ako to nazýval, s námahou hľadať. Dajte si pozor, hovoril mi pán profesor, aby ste nenatrafili na taký kláštor, ktorý z vás urobí nemilosrdne poriadnu sestru.

pokračovanie...

Tento príspevok píšem predovšetkým pre všetkých postihnutých alkoholizmom alebo inou závislosťou v rodine, ale i pre tých, ktorí niekoho takého poznajú...
Píšem to pre tých, ktorí sú z alkoholických rodín a cítia sa byť povolaní do rehoľného či kňazského života, s cieľom posilniť ich, aby počas procesu konfrontácie neutrpelo na následky rodičovského alkoholizmu ich krásne povolanie.
A v neposlednom rade ho píšem s úctou k našim vlastným rodičom, ktorí prepadli závislosti. Väčšinou nik z nás netuší, že to nie je len otcova či mamina záležitosť, ale že táto choroba postihla každého z našej rodiny. Nevedeli sme, že je nákazlivá...

pokračovanie...

Deti z alkoholických rodín sa učia vysokej senzibilite na tie najjemnejšie odtienky vzťahov medzi ľuďmi, vnútorného rozpoloženia ľudí okolo seba, stávajú sa vysoko empatickými. Jediné, čo sa nenaučia je byť vnímavý na seba samého, lebo to na sebe od druhých sotva zažili. Tak prichádzajú o svoje detstvo, musia sa rýchlo stať dospelými.

pokračovanie...

„Boh píše i na krivých riadkoch rovno“ – hovorí jedno príslovie od Paula Claudela. Inak povedané: Boh dokáže využiť na dobro všetko zlé, čo nás v živote postihne. Tak je to i v našom prípade.

pokračovanie...

Snívaš po harmonickom spolunažívaní, kde brat bratovi či sestra sestre môže v dôvere porozprávať o tom, čo ju teší či trápi... Ale harmónia vychádza aj z konfrontácie.

pokračovanie...

Detstvo funguje ako taký zásobník pre tvoj ďalší život. Ako dobrý humus, pomocou ktorého mocnie rastlinka tvojho života. Ako dieťa z alkoholickej rodiny máš v tomto zmysle niekoľko deficitov, s ktorými sa ako dospelý človek musíš naučiť žiť.

pokračovanie...

Cieľom tohto príspevku bolo dať ti kľúč k niečomu, čo v sebe nosíš, ale to zároveň nepoznáš, alebo o tom ešte nevieš a vybaviť ťa tak potrebným výstrojom na ceste tvojho povolania.

pokračovanie...