Pastorácia povolaní na Slovensku

Návštevníci našej stránky

Dnes:8
Tento týždeň:8

Práve je tu on-line 54 návštevníkov a nik z nášho tímu.



Odpovedá sr. Veronika Karaffovaá, osc: Postulát je hlavne obdobím, kde si treba na všeličo zvyknúť. Všetko je nové a treba sa so všetkým oboznámiť: Spoločenstvo, práca, nový príbytok a veľa modlitby... V tejto fáze sa „probuje“ – preskúmava, či takto žiť dokážem, či tak žiť môžem.

pokračovanie...

Odpovedá sestra Veronika Karaffová OSC:  Slovensko milujem naďalej a dúfam, že sa raz dožijem založenia našej komunity v mojej vlasti. Ale môj pohľad sa rozšíril...

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Bez lásky k Bohu to nejde, Ježiš je základný kameň, na ktorom to celé stojí. Úprimný a silný vnútorný vzťah môžem mať ku ktorejkoľvek Osobe Najsvätejšej Trojice, ale nesmie chýbať.
Bez lásky k ľuďom to tiež nejde, lebo najväčším šťastím rehoľníka je darovanie sa v službe Bohu a ľuďom. Pozor: Patrí tu i patričná láska k človeku, s ktorým som 24 hodín denne - teda so sebou samou :-).

pokračovanie...

Odpovedá Sr. Veronika Karaffová, osc: Sv. Klára píše sv. Anežke veľmi krásne a múdro: "Keby ti niekto hovoril niečo, čo by ti bránilo v dokonalosti, čo by sa zdalo, že je proti Božiemu povolaniu, aj keby si k nemu musela mať úctu, nechci nasledovať jeho radu, ale, chudobná panna, objímaj chudobného Krista. Pozri, ako sa stal opovrhovaným kvôli tebe, a nasleduj ho, staň sa pre neho opovrhovanou na tomto svete."

pokračovanie...

Odpovedá sestra Veronika Karaffová OSC: ...je to sám Ježiš, ktorý ti vychádza v ústrety...

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, OSC: Každá rehoľa má trochu iný priebeh formácie. Napíšem ti všetko, s čím som sa stretla, ale iste to nie je úplné:

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová OSC: Na ceste sú obe strany: Rovnako záujemkyňa ako i spoločenstvo sa otvárajú Božej vôli a zmene doterajšieho života. Každý človek prinesie totiž do spoločenstva niečo nové a jedinečné a tým sa zmení a rozšíri i spoločenstvo.

pokračovanie...

Odpovedá Sr. Veronika Karaffová, osc: Milá K., odpoveď na tvoju otázku je pekne spracovaná na web stránke Wikipédia.

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: ...Ako je to teda s poslušnosťou a "demokraciou" v rehoľnom živote dnes? Ide tu o dva póly: O individualitu a o spoločenstvo. - O individuálne záujmy a spôsob života a o záujmy a spôsob života celku - spoločenstva, ktoré musí mať určitý profil, poznávacie znaky, aby nebol len zhlukom indivíduí bez formy a tvaru.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Cítiš v sebe citovú nezrelosť, vieš sa veľmi rýchlo zaľúbiť. Možno je to niečo, čo je tvojej povahe vlastné. Možno je to určitý dar od Boha vedieť sa nadchnúť a oduševniť pre krásne veci (či ľudí).

pokračovanie...

Odpovedá sestra Veronika Karaffová OSC: Chudoba je spôsob Ježišovho života a preto patrí do života každého, kto chce Ježiša nasledovať. Cieľom chudoby je vždy Kristova láska.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Človek je tvárny spravidla približne do svojich 35 rokov. V tomto čase sa utvára jeho osobnosť, jeho zvyklosti, jeho zbožnosť, jeho spôsob života s inými ľuďmi. Keď sa vstupuje teda vo vyššom veku, poviem to takto: Musí ten človek do spoločenstva a daného spôsobu života pasovať hneď, inak sa na jeho inakosti už nedá nič, alebo len máličko zmeniť. Je to i vek, v ktorom sme v plnej sile a tvorivosti života. Je lepšie, keď vo veku 35 rokov máme už formáciu za sebou a môžeme sa plne uplatniť v službe povolania.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová OSC: Kontemplatívna cesta je cestou, ktorá vyžaduje neustály pohyb. Počas prvých rokov v kláštore je to najmä pohyb zvonku do vnútra: Opúšťaš všetko a vnáraš sa do jednoduchosti tohto spôsobu života - to Ťa vedie do vnútra Teba samej spôsobom, akým sa ešte nepoznáš... Zvnútra potom - po niekoľkých rokoch sa začínaš pohybovať navonok - ku svojim spolusestrám a začínaš sa vnárať do vnútorného života komunity - ona je ako živý organizmus, má radosti i krízy...

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Telesné panenstvo nie je podmienkou pre vstup do rehole, ale panenstvo pre Nebeské kráľovstvo je jedným z ideálov rehoľného života a jednou z tzv. evanjeliových rád. Spolu s chudobou a poslušnosťou ho sľubujeme Bohu ako cestu nasledovania Krista.
To znamená, že nezávisle od toho, či telesne panenskí sme alebo nie, je panenstvo podmienkou rehoľného života. O čo teda v hĺbke ide?

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Byť otvorená všetkým možnostiam - to je ten správny východiskový bod. Je to rozhodnutie sa úplne dôverovať Bohu, ktorý vie, čo je pre nás najlepšie! Len tento postoj ti dá slobodu.

pokračovanie...

Odpovedá páter Ján Macej OFMCap: Nie je Vašou úlohou ju odhovárať alebo nahovárať. Je tu výzva pomôcť jej odkrývať čo najširší obzor, aby sa učila spoznávať, ako si Boh k sebe priťahuje ľudí ...

pokračovanie...

Odpovedá sestra Veronika Karaffová OSC: Hľadím na príklad Márie, ktorá po anjelovom navštívení zachovávala všetky slová vo svojom srdci a premýšľala o nich...

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Povolanie do manželstva nemusí byť na celý život. Sú prípady, kedy človek cíti veľkú túžbu po nasledovaní Krista v rehoľnom živote po ovdovení, alebo i ešte počas života v manželstve. Františkánske rády myslia v reguli i na tieto životné cesty (asi je to i všeobecne platné). Ak človeka neviaže povinnosť voči nedospelým deťom a pokiaľ i jeho manželský partner zamýšľa vstúpiť do rádu, dá sa manželstvo rozviazať. V prípade sv. Mikuláša z Flüe stačil dokonca súhlas manželky a jeho detí, aby sa stal pustovníkom. U vdov je to jednoduchšie, ich deti musia byť už samostatné. Ak deti nemajú, nieto vôbec žiadnej prekážky, ak pociťujú toto povolanie. Poznám ženy, ktoré úspešne prešli formáciou dokonca i vo vyššom veku, po päťdesiatke.

Odpovedá sr. Veronika Karaffová OSC: Boh dáva znamenia. Môže to byť láska, nadšenie, túžba, radosť či tešenie sa, i keď nám rozum hovorí niečo úplne iné...

pokračovanie...

Odpovedá sestra Veronika Karaffová OSC: Rozhodni sa na dobu jedného týždňa pre jednu z ciest. Rozhodni sa pevne napr. pre rehoľu a sleduj, čo sa v ten týždeň v tvojom vnútri udeje. Predstav si seba samú v tomto povolaní i o 10, 20, 40 rokov neskôr...

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: 

  • chudoba - vyznáva, že iba Boh je jediné bohatstvo človeka,
  • čistota - odovzdanie sa Bohu s nerozdeleným srdcom,
  • poslušnosť - podľa vzoru Krista, pre ktorého bolo najdôležitejšie plniť Božiu vôľu.
pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Dôležité je uvedomiť si jednu vec: V kláštore žijeme náš ľudský život, nie anjelský a preto musíme dobre vyvážiť askézu i milosrdenstvo - prácu i odpočinok a pod. Lebo kláštor nie je len nejaká dočasná záležitosť, sme v ňom 24 hodín denne.

pokračovanie...

Odpovedá sestra Veronika Karaffová OSC: Manželstvo mojich rodičov tým uzavrie jednu fázu, aby sa dostalo do inej, o ktorú mojich rodičov nesmiem pripraviť, pretože i oni zrejú na svojej vlastnej životnej ceste. Preto nielen smiem opustiť svojich rodičov, ale musím.

pokračovanie...

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: ...Postupne som získala túto istotu: Vlastne je to Ježiš, ktorý je schopný vo mne, cezo mňa a so mnou žiť toto povolanie. Ja sama som toho neschopná. V každej kríze, keď som prišla na svoje hranice to bol on, ktorý urobil ten ďalší krok.

Milá M., mne pomohlo toto: Bola som otvorená pre obe cesty (rehoľa, manželstvo).
Popritom som konala svoje povinnosti (mojím vtedajším povolaním bolo byť
študentkou - a to som chcela robiť na 100 percent) a snažila som sa byť otvorenou na znamenia. Nechala som sa pozvať na stretnutia mladých, i na exercície, využívala som chvíle voľna na modlitbu či na stretnutie sa s priateľmi...
Bola som vnímavá na moje túžby - a postupne, postupne sa ukazovalo:
Kláštor. Keď som dospela k tomuto bodu, povedala som si: Dobre; a začala
som znova od nuly: Znova som nechala bokom všetky dôvody a otvorila som sa pre obe cesty. To sa opakovalo asi 3 krát a vždy som došla k rovnakému
výsledku: Kláštor. Potom som sa teda už neotvárala - ale upriamila na túto cestu.
Samozrejme som mala i počas formácie pochybnosti, veď je to skúšobná doba. Ale postupne som získala túto istotu: Vlastne je to Ježiš, ktorý je schopný vo mne, cezo mňa a so mnou žiť toto povolanie. Ja sama som toho neschopná. V každej kríze, keď som prišla na svoje hranice to bol on, ktorý urobil ten ďalší krok. A teda je to Ježišova záležitosť, nie moja. Ježiš žije vo mne toto povolanie, ja som len priestorom, ktorý sa mu otvára :-). A po tomto poznaní som už nemala vôbec žiadne pochybnosti :-).

Odpovedá sr. Veronika Karaffová, osc: Čo sa týka situácie s rodičmi, je to vždy individuálna záležitosť. Záleží na tom, nakoľko sú samostatní, alebo či potrebujú pomoc. Biblia nám hovorí jasne, čo je normálne a správne: "Muž opustí svojich rodičov a primkne sa k svojej manželke". Teda má cesta povolania vždy prednosť pred zotrvaním v rodine, v ktorej vyrastáme. Ale zároveň platí i 4. prikázanie, že sme za rodičov v ich starobe zodpovední. V málopočetných rodinách to vedie niekedy k vážnej dileme.

pokračovanie...